Moderátoři: smith
Pokiaľ ostaneme pri letectve, skoro všetky bojové taktiky, používanie nových zbraňových systémov a novátorský prístup k vedeniu vzdušných súbojov zaviedlo letectvo takmer každej armády. V radoch R-U letectva sa veľkou mierou pričinili o vzdušný prieskum, zistenie nepriateľských pozícii a okamžité predávanie správ delostreleckým jednotkám piloti Benno Fiala a Otto Jindra. Fiala a Jindra vyštudovali vojenskú akadémiu s kvalifikáciou dôstojníkov delostrelectva. Učarovalo im letectvo, že sa zakrátko preškolili na leteckých pozorovateľov a následne pilotov. Benno Fiala ako prvý R-U pilot (niektoré zdroje uvádzajú, že na svete vôbec) namontoval do svojho stroja primitívny rádiový vysielač, ktorý vážil 30 kg. V pamätnej bitke Tarnow-Gorlice na haličskom fronte v máji 1915, krúžil nad ruskými pozíciami a uvádzal rakúskym jednotkám súradnice paľby mínometných a delostreleckých granátov. Nevieme aký dosah mal tento vysielač, no táto taktika bola úspešná v takej miere, že tento systém prebrali ostatné armády. Túto taktiku s obľubou vylepšoval a používal aj Fialov kolega Otto Jindra. Dnes takýto vzdušný prieskum zabezpečujú špionážne lietadlá, satelity alebo drony a málokto si spomenie na prvých leteckých priekopníkov.
Bojiská I. sv. vojny zažili aj ďalšiu premiéru v spojení s leteckou výzbrojou. Ako som spomínal na predošlej strane, primitívne rakety používali v bojoch už čínski a mongolskí náčelníci. Poznáme ich aj z napoleonských vojen. Netrvalo dlho a masové rozšírenie lietadiel vo Veľkej vojne prinieslo ďalšiu novinku. Rakety sa začali montovať na jednoduché konštrukcie medzi krídla dvojplošníkov. Samozrejme tento zbraňový systém s neriadenými raketami asi nebol veľmi efektívny, keďže pilot zameriaval pri riadení celým lietadlom. Avšak bojujúce strany sa chytali každej možnosti čo najlepšie využiť svoje stroje. Nevedno koľko krát musel pilot vypáliť svoje rakety, kým sa mu raz podarilo niečo zasiahnuť. Taktika sa vyvíjala postupom pokus-omyl. Avšak nový druh leteckej zbrane už bol na svete.
Pripájam obrázok lietadla Farman z niektorej francúzskej perute, kde zreteľne vidno jednoduché uchytenie rakiet na medzikrídelných vzperách.
Obrázky:
Tie raketky v tom neboli veľmi úspešné. Čo sa týka vzducholodí, až Briti skonštruovali nový typ náboja na báze nitroglycerínu, ktorý dokázal sústredenou paľbou do jedného miesta vytvoriť veľké poškodenie plášťa a plynových vakov s vodíkom. Každý druhý, tretí náboj musel byť fosforový aby mohol unikajúci vodík miešajúci sa s okolitým vzduchom zapáliť. Prvú nemeckú vzducholoď sa podarilo týmto spôsobom streľby zapáliť nad Londýnom v noci z 1. na 2. septembra 1916. Neskôr po zdokonalení taktiky ich britskí piloti ničili už nad kanálom La Manche.
Predchodcami vzducholodí boli balóny. Prvé vojenské využitie jednotlivých kusov nastalo už počas francúzskych revolučných vojen. Avšak prvé nasadenie balónov ako útočných zbraní vo väčšom rozsahu, zaviedli rakúske vojská na území Talianska roku 1849. Rakúske dedičstvo bolo po revolúcii 1848 v ohrození a vznik republiky San Marco v Benátkach vyvolal vojenskú odozvu. Rakúšania toto mesto obkľúčili a bol to zas delostrelecký dôstojník Franz von Uchatius, ktorý prišiel s myšlienkou útočiť na mesto bezpilotnými balónmi. V podvese niesli balóny malú šrapnelovú bombu a jednoduchý odisťovací mechanizmus. Časovací mechanizmus v stanovenom intervale uvoľnil bombu a tá padala do ulíc Benátok. Neskôr prišli na to, že výhodnejšie je vypustiť balóny z lode, pretože na pevnine sa vietor točil a stalo sa, že zopár balónových bômb pristálo naspäť v radoch útočníkov. Velitelia vybrali rakúsky vojenský parník Vulkan. Rýchlosť, smer vetra a zopár cvičných balónov doviedlo vojenský štáb k poznatku, že zhruba 23 minút trval let balóna z lode nad mesto. Tento parník pravdepodobne môžeme označiť za prvú loď v histórii, ktorá zo svojej paluby vypustila balónové bomby na obliehané mesto. Teda s pritiahnutím za vlasy sa dá povedať, že išlo o prvý útok vo vojenskej terminológii známy ako voda-zem. Podľa dobových správ, veľké materiálne škody tie bomby nenarobili. Lenže na obyvateľstve tento vzdušný teror zanechal desivý dojem a veľmi ovplyvnil morálku obyvateľstva. Pravda, mesto sa vzdalo rakúskym jednotkám až o päť týždňov, keď generálny štáb nariadil masívne delostrelecké ostreľovanie. Avšak je minimálne zaujímavé poznať predchodcu dnešných raketových krížnikov a fregát aj keď to u niektorých vyvolá úsmev na tvári.
Vojenský parník Vulkan na dobovej fotografii z 19. storočia.
Obrázky:
Najväčšie využitie balónov počas 19. storočia nastalo v krízových časoch Prusko-francúzskej vojny 1870-71, keď pruské vojská obliehali Paríž. Francúzi dokázali udržať v prevádzke až do kapitulácie niekoľko desiatok balónov, ktoré zabezpečovali spojenie s okolitým svetom. Vzduchom prevážali poštu, rozkazy či dôležité osoby. Prušiaci zareagovali pomerne rýchlo a onedlho sa zjavil na frontovej línii prvý protibalónový kanón. Smelo by sme ho mohli nazvať ,,otcom protilietadlových kanónov". Firma Alfred Krupp v rýchlosti vyvinula 37 mm kanón, umiestnený na vyššom podstavci a pripevnený na voze ťahanom koňmi. Tento pomenovali Ballonabwehrkanone. Mal pažbu a sklopné mieridlo pripevnené k záveru, pričom sa dal veľmi rýchlo pripraviť k paľbe. Uvádza sa, že sa podarilo paľbou prinútiť zosadnúť asi 5 francúzskych balónov a 3 poškodené už nedorazili do cieľa. Ako sa však chovalo drevené šasi konského voza po niekoľkých výstreloch, dobové správy neuvádzajú. 😃
Tieto kanóny boli obľúbené u vojakov až natoľko, že sa objavili aj na palubách niektorých nemeckých vojnových lodí. Nikto vtedy ani len netušil, že zhruba o 70 rokov bude jeho nasledovníkom hrozivý Flak 88, ktorý ostane vo svete vojenstva navždy trvalou legendou.
Zábery kanónu Krupp 3,7 cm na voze a palube vojenskej korvety Nymphe.
Obrázky:
Predchodcom letectva v rakúsko-uhorskej armáde bol Balónový zbor (Militär-Aeronautische Anstalt), ktorý oficiálne založili roku 1893. Príchodom prvých lietadiel sa tento Balónový zbor roku 1912 zreorganizoval na Leteckú službu, ktorú viedol major Emil Uzelac. Na začiatku vojny mala letecká služba 10 pozorovacích balónov, 85 pilotov a 39 prevádzkyschopných lietadiel rôznych typov. Do konca roku 1914 sa však letectvo rozrástlo na 147 operačných lietadiel. Dochádzalo k nedostatku pilotov a leteckých pozorovateľov. Asi najviac dôstojníkov, ktorí prestúpili k letectvu, pochádzalo z radov delostrelectva a rozhodne to malo svoj pozitívny vplyv.
Balónmi a neskôr lietadlami však disponovala každá armáda. Už Prusko-francúzska vojna ukázala, že najschopnejším zbraňovým systémom ako sa vysporiadať s balónmi boli špeciálne vyvinuté kanóny pre streľbu na vzdušný cieľ. Krátko po začiatku Veľkej vojny sa vojaci zaoberali myšlienkou ako najúčinnejšie zefektívniť paľbu na rýchlejšie letiaci cieľ, ktorým bolo lietadlo. Balóny boli počas mierneho vetra pomaly letiacim objektom a vycvičenej osádke protibalónového kanóna nemuselo robiť problém niekoľkými ranami zasiahnuť alebo aspoň poškodiť cieľ. Lietadlá však boli v permanentnom pohybe a dokázali vo vzduchu šikovne manévrovať. Pre mnohých delostrelcov tej doby to muselo predstavovať ťažko riešiteľný problém.
Avšak prvý zaznamenaný zostrel lietadla pozemným kanónom sa udial náhodne.
- septembra 1915 spozorovali jednotky srbskej armády tri rakúsko-uhorské lietadlá blížiace sa ku Kragujevaci. Vojaci na nich strieľali z pušiek a guľometov, no nedokázali im zabrániť zhodiť 45 bômb, zasiahnuť vojenské zariadenia, železničnú stanicu a mnohé ďalšie. Počas náletu vojak Radoje Ljutovac vystrelil z dela smerom na nepriateľské lietadlo a jedno úspešne zostrelil. Zrútilo sa v meste a pilot s pozorovateľom na následky zranení zomreli. Použitý kanón nebol navrhnutý ako protilietadlové delo, išlo o mierne upravený turecký kanón ukoristený počas balkánskej vojny roku 1912. Toto bola prvá udalosť vo vojenskej histórii, kedy bolo lietadlo zostrelené delostreleckou paľbou zem-vzduch.
Na čele vývoja protivzdušných kanónov bolo samozrejme cisárske Nemecko. Na obrázku je zobrazený Ballon Abwehr - 7,7 cm Leichtes Kraftwagengeschütz M 1914. Tento typ na automobilovom podvozku vyvinuli už pred vojnou. Licenciu od Nemcov zakúpili Rakúšania a Taliani, ktorí začali vyrábať podobné modely.
Obrázky:
Nemci mali technologický náskok aj v konštrukcii ľahkého kanóna, ktorý sa dal použiť na bližšie či nižšie letiace ciele alebo ako obrannú zbraň vo vzducholodiach a lietadlách. Taký model predstavila firma Becker a nemecká cisárska armáda ho prijala pod označením 2 cm Becker kanon, model 1917. Mimochodom tento model je priamym predchodcom slávneho švajčiarskeho typu 20 mm Oerlikon, ktorý používali v II. sv. vojne snáď všetky bojujúce strany. Kanón Becker sa tiež ako prvý kanón v leteckej histórii dostal roku 1917 na paluby nemeckých lietadiel! Ako obrannú výzbroj ho používali najmä posádky ťažkých bombardérov Gotha. Tento ľahký kanón používali aj pozemné jednotky R-U armády pre rôzne bojové účely.
Niekoľko záberov 2 cm kanóna Becker. Posledný je zo streleckého stanovišťa bombardéru Gotha.
Obrázky:
Pro vkládání příspěvků se musíte přihlásit.
