Ano bol majitelom 11.honvedskeho pluku kavalerie. Uniforma samozrejme husarska-uhorska. Ale obmienal ju, mam fotku aj u navsteve u Majestata FJi. Predtym bol v pluku inom: Husaren regiment Glas Clam Gallas 16- myslim na pocest nejakeho ceskeho generala//Galas//?- dostal pluk nazov:)

Pokiaľ ten predok slúžil pod grófom Clam-Gallasom, to zachádzame až do polovice 19. storočia. Podľa údajov čo som dohľadal, Feldmarschalleutnant Eduard Graf Clam-Gallas bol veliteľom (uvádza sa majiteľom) pluku roku 1850. Tento český šľachtic a rakúsky generál zomrel roku 1891, teda sa nedožil I. sv. vojny. Satestsat121 a Tvoj predok bojoval v I. sv. vojne? Pretože aj priložený obrázok s husárskou uniformou mi pripomína skôr poslednú tretinu 19. storočia. Po vypuknutí vojny sa uniformy a ich bohatá výzdoba značne zjednodušili.

Tak po poradi odpoviem.
Sluzil v 1. Vojne. Ako aj jeho bratia.narodil sa v roku 1882, kedze mam dokument, ktory ho menuje hodnostou v tomto pluku Gallasa. No, potom dostal na starost obranu Szegedu s mebovanym honvedskym plukom-kavaleriou. Tato paradenuniforme podla mna bola len na okrasu, v terene mal inu. A Galasov pluk neostal s jeho menom aj po jeho smrti ako symbol???
Inak mam aj vyznamenania. Na tej fotke je napisany rok 1898

Ono s tým pomenovaním plukov to bolo trochu zložitejšie. Ten rakúsky pluk bol najskôr vedený ako jednotka dragúnov, neskôr hulánov a od roku 1873 zreorganizovaný na husársky pluk. Huláni, dragúni a husári boli všetko jazdecké jenotky. Len sa líšili uniformou, výzbrojou a trocha odlišným spôsobom boja. Feldmarschalleutnant Graf Clam-Gallas bol ustanovený za veliteľa pluku roku 1850 a bol jeho veliteľom (uvádza sa ako majiteľ, no je to obrazné pomenovanie) až do svojej smrti roku 1891. Potom pluk dostal nového veliteľa a do roku 1917 ho viedol Feldmarschalleutnant Alexander Graf Uexküll-Gyllenband. Posledný rok vojny náležalo velenie husárskeho pluku č. 16 cisárovnej Zite, manželke cisára Karola. Táto udalosť je v rakúskych dejinách výnimočná. Cisárovná Zita a Mária Terézia boli v histórii rakúskej armády jedinými ženami vo veliteľskej funkcii vojenských jednotiek. Samozrejme voči nim to bol prejav vysokej úcty a oddanosti armádnych špičiek. Cisárovné sa nepodieľali na priamom velení v bojových podmienkach. Na to mali svojich zástupcov - profesionálnych dôstojníkov. Ale tieto pluky niesli ich mená.
Pripájam zdroj.

https://second.wiki/wiki/kuk_husarenregiment_e2809egraf_c39cxkc3bcll-gyllenbande2809c_nr_16

Tony zaujimave citanie! S tym majitelom to som si prelozil, ale bolo mi jasne, ze to je myslene obrazne. A info okolo tiez pre mna nieco nove. Dakujem za informacie!

Pokiaľ sme zašli späť do 19. storočia k husárskym dôstojníkom, prenesme sa nakrátko ešte hlbšie do minulosti. Významných vojenských činiteľov z obdobia habsburskej monarchie, ktorí sa narodili alebo boli pochovaní na území Slovenska nájdeme viacero. Dokonca viacerých aj z jedného mesta. Napríklad starobylé spišské mesto Kežmarok bolo rodiskom najväčšieho protihabsburského rebela, neskôr sedmohradského kniežaťa Imricha Thökölyho. Je to z pohľadu mnohých historikov kontroverzná osobnosť, keďže sa spriahol s Turkami. Ale tureckého obliehania Viedne roku 1683 sa priamo nezúčastnil ani na príkaz samotného najvyššieho veliteľa Kara-Mustafu. Vodca kurucov napokon ušiel do tureckého exilu, kde r. 1705 zomrel. Roku 1906 jeho pozostatky priviezli späť a je pochovaný v pristavenej krypte Nového kežmarského evanjelického kostola. Nedávno odhalili pred kežmarským hradom i jeho jazdeckú sochu z bronzu. Historici sa však o ňom vyjadrujú ako o znamenitom jazdcovi a schopnom veliteľovi, najmä jazdeckých jednotiek. Kuruckým vojskám vštepil akúsi doktrínu partizánskeho ale pritom mobilného boja. Rýchly útočný prepad, zničenie nepriateľa a odchod s korisťou. Táto taktika dlho slávila úspech. Cisárskych jednotiek bolo príliš málo a roztrúsených po mnohých oblastiach. Jediné na čo bola kurucká jazda a vojsko prikrátke boli dobre zabezpečené pevnosti a hrady. Situácia sa definitívne zmenila až po bitke pri Viedni.

Obrázky:

K Thökölymu treba pravdaže priradiť ďalšieho protihabsburského rebela, ktorým bol František Rákoczi II. Bol to adoptovaný syn Imricha Thökölyho potom čo sa Imrich oženil s jeho matkou Ilonou Zrínskou. Obidvaja sa narodili na území Slovenska, jeden v Kežmarku, druhý v Borši (dnes okres Trebišov). Keďže ich povstania boli v dejinách Rakúska a Uhorska vôbec najrozsiahlejšie, možno s nadsázkou povedať, že najväčšími povstalcami v dejinách strednej Európy boli Slováci. 😃 Pravdou ale zostáva, že aj keď obaja sú pochovaní od roku 1906 na Slovensku, sú to predovšetkým maďarskí hrdinovia, opisovaní a oslavovaní v ich historickej literatúre alebo románoch. Slovenská verejnosť sa k týmto osobnostiam stavia pomerne vlažne. Zo slovenských historikov sa kuruckým povstaniam venuje najmä profesor Peter Kónya, ktorý vydal dve zaujímavé publikácie. Niekde až do detailov rozoberá bežný život povstaleckých vojakov - kurucov, ich veliteľov a spôsob vtedajšieho boja ale aj život cisárskych labancov a protiakcie cisárskych generálov. Kurucká ľahká jazda útočila spôsobom, ktorý by som prirovnal k anglickému ,,Hit and Run". Teda vo voľnom preklade Udri a uteč (rýchlo zmizni atď.) Tento výrok si za II. sv. vojny obľúbili aj niektorí nemeckí piloti, ktorých rýchle stroje FW-190 upravené na stíhacie bombardéry, podnikali cez Kanál samostatné pirátske útoky na infraštruktúru ale aj civilné ciele vo Veľkej Británii. O tom pravdaže neskôr.
Nižšie však pridávam zábery mojich kníh kde sa čitateľ dozvie skutočne obsiahle historické fakty o povstaniach 17. až 18. storočia.

Obrázky:

Pri dôkladnejšom preštudovaní novšieho vydania knihy z roku 2021 som však narazil na jedno mylné tvrdenie prof. Kónyu. Tu ide priamo o numizmatickú oblasť, keďže už dlho ma oslovuje zberateľstvo a hlavne numizmatika, od jej vzniku až po súčasnosť. Autor publikácie tvrdí, že po obsadení Kremnice v septembri 1682, Thököly razil v mincovni vlastné strieborné mince s nápisom ,,Pro Deo et Patria". Nič ďalej sa tam nerozvádza, teda koľko tých mincí sa vyrazilo, aké nominály, kde mali obiehať, ani žiaden obrázok. Keďže ja osobne som v živote nevidel mince s portrétom alebo titulom Imricha Thökölyho, poslal som dotaz do Múzea mincovne Kremnica. Samozrejme, že som dostal odpoveď, ktorú som očakával. Múzeum v Kremnici nevlastní v zbierkovom fonde žiadne mince Imricha Thökölyho, ktoré by v minulosti mala mincovňa raziť. Ani vo svojom archíve nemajú jedinú zmienku o razbe mincí s portrétom alebo opisom titulov Imricha Thökölyho. Domnievam sa, že autor mohol natrafiť na historický záznam, ktorý pripravoval razbu takých mincí. Lenže pre rýchlo sa meniace politické a vojenské udalosti k tomu nedošlo. Miesto toho aby si historický fakt overil jedným mailom, uveril dobovým dokumentom a nadobudol dojem, že sa ten akt razby uskutočnil. Lenže keď sa chybné presvedčenie profesora s niekoľkými titulmi uvádza v knihe ako reálny fakt, ťažko niekto uverí zberateľovi, numizmatikovi bez vysokoškolských titulov, že sa také mince na zberateľskom trhu jednoducho nevyskytujú! Koľko mladších historikov sa bude potom bez najmenšieho podozrenia odvolávať na tvrdenia váženého profesora a budú jeho omyl citovať v ďalších prácach, respektíve ten omyl uvádzať ako zdroj? Žiadnu takú mincu nevlastní ani Múzeum Kežmarok sídliace v objekte mestského hradu. Pokiaľ toto vlákno čítajú aj iní kolegovia venujúci sa obdobiu kuruckých povstaní a majú iné dôkazy, respektíve vlastnia mince Imricha Thökölyho, ktoré by nedajbože razila Kremnica, hlboko sa každému ospravedlním. Zatiaľ sú známe Thökölyho razby jedine zo Sedmohradska. Mincovňa Fogaraš razila jeho pamätné klipy zo zlata, ktoré sú dnes unikátom. Ide o 4 dukát, rozmery 34 x 34 mm, hmotnosť 13,85 gramu, rok 1683. Nevedno koľko sa ich dochovalo.
Je to síce téma o vojenstve ale kratšiu diskusiu a názory k tejto téme by som privítal.

Obrázky:

Huszár uvádza u Thökölyho len zlaté razby (1683 a 1690), ani jedna nemá mincovú značku.

sigur napsal/a:

Huszár uvádza u Thökölyho len zlaté razby (1683 a 1690), ani jedna nemá mincovú značku.

Teda môžeš potvrdiť, že o žiadnej razbe Thökölyho strieborných mincí v Kremnici nemáš vedomosť? Prípadne videl si vôbec v živote nejakú jeho mincu? Ktorého zberateľa z toho fóra sa ešte opýtať na túto skutočnosť? Pokiaľ mi však priamo z Kremnice odpovedali, že nemajú vedomosť o takej razbe a jeho minciach, tak môžeme asi potvrdiť, že profesor Kónya sa v tomto prípade sekol. Chcem mať istotu aby som zbytočne niekoho neobvinil z nepravdivých tvrdení.
Díky.