Nepodarilo sa mi vložiť ďalší obrázok. Tak ešte raz. Zľava ruský cár Mikuláš II. a britský panovník Juraj V.
Skoro ako bratia.

Obrázky:

Najväčší chudáci v cárskej armáde boli obyčajní pešiaci. Roku 1916 po obrovských stratách, ktoré utrpela aj ruská armáda, na frontu odvádzali všetkých bojaschopných mužov. Snáď viac ako 50% z nich tvorili vidiečania. Teda jednotky infanterie tvorili obyčajní negramotní mužici z roľníckych vrstiev. Títo otcovia rodín v rokoch, bez poriadneho výcviku, mali na fronte zrejme len dve možnosti. V nespočetných protiútokoch zahynúť v nepriateľskej paľbe, alebo cielene padnúť do zajatia. Po celom Rakúsko-Uhorsku vznikali kmeňové a následne menšie pracovné zajatecké tábory. Najväčšie percento zajatcov tvorili Rusi a Srbi, menej Taliani. Týchto využívali ako pracovnú silu nielen štátne fabriky ale aj súkromné firmy, mestá a obce. Napokon ich úrady prideľovali aj na jednotlivé statky a hospodárstva, ktorých mužské osadenstvo muselo narukovať. Zajatci si dokonca mohli privyrobiť a okrem stravy dostávali menšie finančné plnenie v tzv. táborových platidlách. Boli to núdzové platidlá, ktorých nominál bol takmer totožný s drobnejšími R-U korunami. Emitovala ich vojenská správa táborov alebo priamo magistrát mesta. Platili však len na obmedzenom území alebo v táborovej kantíne, prípadne u vopred zazmluvnených obchodníkov, toho-ktorého mesta. Tento spôsob mal zajatcom znemožniť tajne našetriť zákonné peniaze a neskôr sa pokúsiť o útek. Magistrát potom obchodníkovi vymenil táborové platidlá za skutočné peniaze.
Jeden ruský zajatec slúžil na gazdovstve mojich prarodičov rok. Začiatkom jesene 1918 ho repatriovali späť do Ruska. Cez deň pracoval s koňmi na statku a poli, večer sa musel hlásiť v tábore kde povinne prenocoval. Z rozprávania viem, že bol celkom pracovitý a mimoriadne nenáročný. Pokiaľ sa choval bezproblémovo, mal oveľa voľnejší režim ako nespoľahliví a rebelujúci zajatci a často chodil na pracovisko bez dozoru. Tu išlo o to, že na každom gazdovstve sa chovali statky, hydina a ostatné zvieratstvo. Teda vojaci mali nejakú istotu, že na súkromnom hospodárstve nebudú trpieť hladom. Pokiaľ si zastali svoju robotu, občas sa našiel i nejaký kus oblečenia. Zajatci, ktorí neprejavovali loajalitu voči väzniteľom a ukazovali buričské sklony, ostali zavretí v tábore. Tam sa však dôsledky hladu a podvýživy prejavili veľmi rýchlo. Potravinových prídelov sa často nedostávalo ani pracujúcim civilom vo fabrikách. Zajatci si veľmi rýchlo spočítali či majú väčšie šance na prežitie v tábore alebo vonku na poľnohospodárskych prácach.

Záber frontových zajatcov ruskej cárskej armády.

Obrázky:

TONY už jsi napsal knihu ??Měl bych zájem,opravdu,píšeš moc hezky😉

Ti vypadají dost žalostně.
Fotka by měla být pořízena 1914, bitva o Przemyśl ..

Niečo som už publikoval (monografiu ako spoluautor). Ale ide skôr o historickú problematiku, ktorá sa dotýka dosť vymedzeného územia Slovenska. Taká práca zasa nemá potenciál osloviť širšiu čitateľskú verejnosť. A už vôbec nie v zahraničí, samozrejme pokiaľ nejde o bývalého rodáka, ktorý pozná tento kraj a jeho špecifiká.

Paul napsal/a:

Ti vypadají dost žalostně.
Fotka by měla být pořízena 1914, bitva o Przemyśl ..

Áno máś pravdu. O pevnosť Przemyśl sa bojovalo veľmi intenzívne. Bola to najväčšia pevnosť Rakúsko-Uhorska. Po dobytí pevnosti ruským vojskom 22. marca 1915 padlo do zajatia cca 117 000 vojakov habsburskej monarchie. V lete sa karta obrátila a cárska armáda musela utekať naspäť. Straty na životoch boli však katastrofálne na obidvoch stranách.

O těchto akustických zrcadlech máte povědomost?
https://en.wikipedia.org/wiki/Acoustic_mirror

Ten názov ,,akustické zrkadlo" je dosť nešťastne zvolený. neviem kto to tak pomenoval. Ale nakoniec v tom článku je dosť presne popísaný účel týchto konštrukcií. Vo vojenskej terminológii sa používa anglický výraz ,,acoustic locator", teda akustický lokátor (zameriavač). Pravdaže ich vývoj sa začal už za I. sv. vojny. Bola to snaha o zachytenie zvuku približujúcich sa nepriateľských lietadiel na čím väčšiu vzdialenosť. Po zavedení leteckých radarov do služby začiatkom 40. rokov, takým zariadeniam definitívne odzvonilo. Samozrejme treba dodať, že akustické lokátory sa úspešne začali používať aj vo vojenskom námorníctve.

Tak já ten název nevymyslel. Ale echolokátory mají svoje heslo: https://en.wikipedia.org/wiki/Acoustic_location .
To "zrcadlo" bude spíš podle architektonické podoby.
Ovšem neznal jsem, nikdy jsem to neviděl, obrázky jsou pěkné a u toho echolokátoru taky (ten japonský vypadá obzvláště zdařile).
Ve filmech se to asi nikde neobjevuje?

Kupodivu ano. Už se párkrát objevily v pár dokumentech z poslední doby.