Keď si prečítaš text, ktorý Zoubek k príspevku 15 napísal, budeš mať jasno o čom píše. Pred jeho reakciou som napísal, že dúfam, že sa vyjadrí ako najväčší odborník na túto hodnotu na tomto fóre. Čo myslíš asi prečo som to písal ?

Ale odpoviem ti. Nie, ani náhodou nemôže mať posunuté hrebeňové zúbkovanie, lebo tá známka má združené zúbkovanie 11 3/4 : 11 1/2. Viď príloha.

PS: Karásek na str. 10 pod obrázkom 8 pojednáva o tom ako bolo prevádzané hrebeňové zúbkovanie, nepojednáva o združenom zúbkovaní.

Obrázky:

A tu su tie dve 30h, kt mám a ak som to dobre pochopil, tak moje obidve su
HZ 11 3/4, takže ako sa po anglicky vraví " same same, but different " :-) lebo vizuálny dojem mám opačný...

Obrázky:

Ďalšie strany

Obrázky:

Dúfam, že ma filatelisti "neznesú zo sveta" za moju otázku.

Je bežné, že známky z tej istej TD, ale z rôznych ZP majú odlišný rozmer obrazu? Nemám na mysli stotiny milimetra, ale niekoľko desatín milimetra, prípadne viac. Ideálne ak je obraz známky meraný na kompletnom hárku ...

Možné to je, ale napadá mě jen několik případů.

1) Deska se skládala z galvanicky rozmnožených štočků. U Hradčan by to měla být jen 30 h fialová. Ale rozměry známek jsem tady nikdy neměřil. U mého Trávankóru je to docela běžná věc (+ - 0,5 mm i více je normální).

2) Rytina - zpravidla bylo několik "stejných" předloh, a pokud se při vzniku desky občas použila jiná předloha, tak by mohla mít jinou velikost (ale ne moc výrazně).

Doddie, proto se tak ptám.

Obrázky:

iba pre zaujímavosť Trocha cisiel...

Obrázky:

Ahoj Doddie,

Precital som knihu pána Karaska ohľadne zúbkovania CS známok a mam zopár otázok k tej časti knihy v ktorej sa autor zintenzívnejsie venuje 30h Hradcany:

1) prečo sa uvádza, že zmenšenie perforácie je vždy v tej vodorovnej časti známky (horná a spodná strana) a zvacsenie perforácii je vždy v tej svislej časti známky (lava a pravá strana), lebo priamy dôvod tam neuvádza? A prečo to nie je naopak?

2) v 1946 (28rokov od vzniku známky) bolo namerané na vodorovnej perforácii mínus 0,015mm a na svislej plus 0,015mm a moja otazka je: preco tieto hodnoty sa presne 20 nasobne zvysili v case vydania knihy v roku 1984 (38rokov od roku 1946) na minus 0,3mm na vodorovnej perforacii a plus 0,2mm na svislej perforacii? Teraz 32 rokov od 1984 by relatívne podla toho vzoru ma 30 h známka mat mínus 0,45mm na vodorovnej perforácii a plus 0,3mm na svislej?

Ta kniha je super a veľmi mi pomohla, a nedovolil by som si ju kritizovať ani spochybňovat ci informácie v nej, je to iba moja zvedavosť a chuť to lepšie pochopiť.

Dakujem

Pre OskarOto:
Dve známky, ktoré si sa dal sú známky, majú klasické HZ 11 3/4. v pravom hornom rohu je kúsok známky, prípadne okraja, kde je viditeľný zvislý perforačný otvor.

Pre Robi 13
Okrem výrazných posunov perforácií, som sa takto do detailu na stotiny milimetra nikdy známkam nevenoval. Pre mňa bolo a je podstatné, že rozumiem princípom vzniku druhov perforácií, osvojil som ich poznávacie znaky a charakteristiky a všetko to viem použiť v praxi.

A keď už sme pri tom, prikladám scan známok, na ktoré mi ani znalec nevedel odpovedať. Podotýkam, že známky aj perforácie sú pravé. Vo vnútornom rozmere sa jedná o známku s HZ 11 3/4. Druhý, vonkajší úder sprava aj zľava je však prevedený RZ 11 1/2.

Obrázky:

WOW, to je veľmi pekná kombinácia, a dokonca si myslím že to ani v knihe pana Karáska nie je spomenuté.