Tak táto minca by naozaj potešila aj mňa, je to absolútna šupa! Som si 100% istý, že sa jedná o Košice. Aj keď kresba postavy nie je jednoznačná. Hunka sám pripúšťa, že kresba postavy v rámci zaradenia do uhorského a valašského typu je viacmenej orientačná, najmä keď nie je známych veľké množstvo týchto mincí a o naozaj dobre zachovalých kusoch ani nehovoriac. Značka ľalia na redwitzoch nie je známa, aspoň nebola nikde popísaná, aj keď je možné, že ju pozoroval aj Hunka v poklade zo Šurian, ale nedokázal ju identifikovať. Možno by ľalia mohla byť na jeho obrázku 30. na averze skupiny II. (uhorský typ), načrtnutá značka č. 3 s otáznikom, zrejme sa však nedostal k lepšiemu kusu, z ktorého by čítal viac.
Každopádne - podľa neho boli tieto mince razené v Baia Mare (Nagybánya) a v Sighişoara v dnešnom Rumunsku, prevažná časť ale bola razená v Kremnici, pričom sám predpokladá, že mohli byť razené aj v ďalších severouhorských mincovniach. Verím, že aj v Košiciach, nič nehovorí proti a značka na tomto kuse je viac ako smerodajná.
Na tejto minci je na ľavej strane značka, ktorú je možné interpretovať ako gotické L, s čím je predpokladám možné súhlasiť, na pravej strane je na reverze ľalia evidentná (a krásna), zrejme bude aj na averze. Podľa Hunku (s odvolávkou na Réthyho) boli tieto mince razené v rokoch 1330-1334 a do úvahy pripadá ako komorský gróf Ladislav Chap (Ladislaus Csapy), ktorý tento úrad zastával v roku 1334.
Samozrejme posledné je len teória, každopádne to bude určite košická razba a priradenie k Chapovi beriem ako nesmelo pravdepodobnú teóriu.
V každom prípade vlastníš naozaj zaujímavú mincu, ktorá (ak som správne lustroval) nebola ešte publikovaná a mohlo by sa jednať o dôkaz, že Redwitzove denáre boli razené aj v Košiciach, čo bolo viacmenej predpokladané. Gratulujem!!!
Archy, veľmi pekne napísané (...s maličkým preklepom 😉 ).
Už som tento denár videl a dúfal som, že ho sem tocomabyt dá. Najprv som ho určil ako valašský typ, ale potom som porovnával tvar žezla a toto podľa mňa nie je ľaliovitý ale práve kosoštvorcový. Navyše na valašskom type býva v ľavej ruke veľký a výrazný kríž a toto sa podobá skôr na ríšske jablko.
Mám hypotézu, že ďalším rozpoznávacím znakom je tvár svätca, t.j. na uhorských sa viac podobá na sv.Ladislava tak, ako je zobrazovaný na Žigmundových ducatoch razených 1427 - 1430, čo dáva logiku (obr.1 - porovnaj s denárom od tocomabyt).
Na valašskom type je tvár jednoduchšia, schematická (obr.2) a povedal by som, že zrejme vychádza z denárov rumunského kráľa Mirceu (obr.3).
Obrázky:
Pro vkládání příspěvků se musíte přihlásit.