Moderátoři: smith
Banská Šiavnica.
V minulosti najvýznamnejšie uhorské a neskôr slovenské banské mesto Banská Štiavnica sa nachádza v centrálnej časti Štiavnických vrchov približne 20km JZ od Zvolena. Banská Štiavnica je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku. Svedčia o tom nálezy keltských mincí, ktorých analýza dokázala, že striebro, z ktorých boli tieto mince vyrobené, pochádza zo štiavnickej oblasti. Avšak prvá konkrétna zmienka o dobývaní rúd pochádza z roku 969.
V ranom stredoveku sa táto oblasť nazývala terra banensium (zem baníkov ) a samotná Banská Štiavnica argenti fodina (striebrobaňa). Osídlenia vznikali priamo na výstupoch rudných žíl napr. na žile Špitaler, kde vznikla osada Glanzenberg. Banská Štiavnica mala ako prvá mestské a banské právo a to už od 13.storočia. Za svoju slávu vďačí Banská Štiavnica ťažbe strieborných rúd. Ťažba sa postupne začala zvyšovať a bola prerušená v r.1442, kedy bolo mesto vypálené. V druhej polovici 15.storočia už bolo baníctvo znovu v rozkvete.
Baryt
V rokoch 1600 – 1625 sa ročne vyrobilo 5000 až 5600 kg striebra. 8. februára 1627 tu uskutočnil Gašpar Weindl prvý podzemný banský odstrel na svete. Postupne sa Banská Štiavnica dostávala na čelo vedecko-technického rozvoja v Európe. Hlavným problémom v postupujúcej ťažbe do hĺbky bola voda. Revolučné zariadenia na čerpanie banských vôd skonštruoval M.K.Hell a neskôr aj jeho syn J.K.Hell. Boli to ohňové a vodnostĺpcové stroje. Na ich pohon slúžila paradoxne voda. Tej bolo nedostatok a preto sa v okolí Banskej Štiavnice vybudovalo niekoľko desiatok vodných nádrží. Najväčšiu zásluhu na ich výstavbe mal S.Mikovíni a J.K.Hell.
Veľký význam pri odvodňovaní mali dedičné odvodňovacie štôlne. Boli to hlavne Hodrušská dedičná štôlňa, Svätotrojičná dedičná štôlňa a Voznická dedičná štôlňa, ktorá dosiahla dĺžku 16km a bola v tej dobe ( r.1878 ) najdlhším banským dielom na svete. Vznikli tu aj nové dobývacie metódy ( priečne a výstupkové dobývanie ) a technológie úpravy ( amalgamačná metóda, nárazové splavy a pod. ). V roku 1762 tu vznikla prvá banská akadémia v Európe. V prvej polovici 19.storočia začínala byť ťažba stratová a od roku 1930 sa začali využívať oloveno-zinkové rudy. Ťažba bola ukončená v roku 1993, ktorá trvala viac než tisíc rokov.
Ložisko tvoria žily Terézia, Bieber, Špitaler, Ján, Štefan a Gruner (mapa). Dĺžka týchto žíl je značná a u niektorých presahuje 5km ( Terézia, Bieber, Špitaler a Gruner ). Mocnosť žíl kolísa od niekoľko dm po niekoľko m. Hlavnými minerálmi na žilách sú sfalerit, galenit, chalkopyrit, kremeň a karbonáty. V minulosti sa vo vrchných partiách žíl vyskytovali strieborné minerály ( argentit, polybázit, stefanit, pyrargyrit, proustit a iné ). Zriedkavo sa vyskytovalo aj rýdze striebro. Banská Štiavnica bola významným náleziskom minerálov.
V dutinách rudných žíl sa vyskytovali veľmi pekné kryštalické drúzy. Bol to hlavne sfalerit, galenit, chalkopyrit, pyrit, markazit s niekoľko cm kryštálmi, ametyst ( XX do 10cm ), kremeň ( XX aj 20cm veľké ), baryt ( XX do 15cm ), rodochrozit, kalcit, dolomit, sádrovec ( XX do 10cm ), novšie ( r.1992 ) boli na Novej šachte nájdené 1cm veľké XX celestínu. Raritou Banskej Štiavnice sú holubníkové XX kremeňa a vzácnejšieho ametystu. V súčasnosti sa minerály v Banskej Štiavnici zbierajú dosť ťažko, keďže ťažba je ukončená.
Múdry sa teší objaveniu pravdy, hlupák falošnosti.
NumJenik: ako napises a odosles text tak ti tam ale 2-3 minuty svieti polozka upravit... skus to nabuduce pouzit😉 a z dvoch textov sprav jeden😃
... Som tu deň a noc ...
Historické pohľadnice, dobové dokumenty a predmety z mesta Sereď
http://sered-city.blogspot.com
Já vím,že se Slovenskem a těžbou to nemá nic společné,ale o Znojmě takový pěkný článeček nemáš Grofik? 😉
Pro vkládání příspěvků se musíte přihlásit.
