On je trochu problém v termínu "raketové pluky"🙂
Protože pokud někdo dotáhl na bojiště primitivní rakety, neutvořil raketovej pluk...
Pokud jsou tedy myšleny "jednotky".?
Termín pluk, dříve regiment totiž není tak starej. (16st)

Musel jsem gůglovat a už něco vim, ale počkám.

Ja som skôr myslel priame označenie. Teda raketový zbor alebo raketový pluk. Takéto označenie je pravdaže staršieho dáta i keď mnohí by si pomysleli, že vzniklo po II. sv. vojne. Keďže vlákno sa venuje najmä armáde R-U monarchie, tak pripájam záznam z registra c. k. plukov 19. storočia. Pod vtedajšiu artilériu, patrili raketové a horské delostrelecké jednotky. Kto by si pomyslel, že už za Františka Jozefa I. sa stretneme s oficiálnym označením Raketeur-Corps (raketový zbor) alebo Raketeur-Regiment (raketový pluk). Existencia týchto jednotiek síce netrvala dlho (rozpustené koncom roku 1864) ale táto skutočnosť je zaujímavou sondou do štruktúr rakúskej armády 19. storočia. Súčasníkom treba pripomenúť, že samotný názov ,,raketeur - raketový", nie je moderným výrazom iba z 20. storočia. Pravdupovediac, netuším akú konkrétnu výzbroj a muníciu používali tieto jednotky. Ako spomínal Paul, mohlo ísť o neriadené strely v podobe rakiet, používaných na krátku vzdialenosť. Je dosť pravdepodobné, že z týchto rakiet sa neskôr vyvinuli mínomety.
Záznamy raketových jednotiek uvádzajú aj mená a hodnosti veliteľov. FZM značí hodnosť Feldzugmeister - generál delostrelectva a GM - generálmajor.

Obrázky:

Aha, takže ta Napoleonika cca sedí.🙂

To vypadalo nějak takto /obr). Obsluhovat bych to nechtěl.

Pro zajímavost jsem našel, že první nasazení raket v bitvě se datuje r. 1241, bitva u Mohi. Mongolská horda tam porazila Maďary. A Mongolové měli ve vojsku Čínské inženýry, ti už měli s raketama zkušenosti.

Je to poblíž Slovenska, proto jsem myslel, že je to ten chyták😃

Obrázky:

Tým chytákom som myslel priame označenie pojmom raketový zbor alebo pluk v strednej Európe. Je mi jasné, že primitívne rakety používali už starí Číňania a rakety sú dávnym vynálezom i keď vtedy skôr vydesili protivníka ako by mu spôsobili veľké straty. Ono väčšina súčasnej spoločnosti sa domnieva, že raketové jednotky vznikli prvýkrát v II. sv. vojne, čo však nie je pravda a vojenská história môže stále niečim prekvapiť.
Na druhej strane som rád, že toto vlákno prispeje k odhaleniu neznámych skutočností a záujemcovia o vojenskú históriu sa dozvedia nové veci. Niekoho to núti aj intenzívne googliť, čo je tiež určitá forma vzdelávania (moju osobu nevynímajúc). 😃 😆

Jo, člověk si rozšíří obzory.

Paul napsal/a:

Jo, člověk si rozšíří obzory.

A raz do roka na dušičky zapálim zopár sviečok. Okrem vlastnej rodiny si uctím popravených martýrov aj starého rakušáka, ktorým bol Feldmarschallleutnant. Z toho vyplýva, že osobu prezidenta Masaryka si takisto vážim, no s jeho heslom: ,,Odrakouštět, odrakouštět, odrakouštět" nie celkom súhlasím. 🙂 😃

Paul , môžeš dať zdroj o použití rakiet v bitke pri Slanej / Mohi, Muhi/ v r. 1241 . O tej bitke som čítal viac článkov ale nikde sa to nespomínalo, zaujalo ma to . Ďakujem .

https://military-history.fandom.com/wiki/History_of_rockets

tady to zmiňujou...

Reports of the Battle of Sejo in the year 1241 describe the use of rocket-like weapons by the Mongols against the Magyars.[6]

a tady něco

https://web.eng.fiu.edu/allstar/rocket-history.htm

The rocket seems to have arrived in Europe around 1241 A.D. Contemporary accounts describe rocket-like weapons being used by the Mongols against Magyar forces at the battle of Sejo which preceded their capture of Buda (now known as Budapest) Dec. 25, 1241. Accounts also describe Mongols use of a noxious smoke screen -- possibly the first instance of chemical warfare. Rockets appear in Arab literature in 1258 A.D., describing Mongol invaders use of them on February 15 to capture the city of Baghdad. Quick to learn, the Arabs adopted the rocket into their own arms inventory and, during the Seventh Crusade, used them against the French Army of King Louis IX in 1268.

V odkazech na tuhle knihu.
https://books.google.cz/books?id=ksDvDQAAQBAJ&printsec=frontcover&hl=cs#v=onepage&q&f=false

Obdobie I. sv. vojny prinieslo jedno veľmi neobvyklé využitie zvierat, ktoré ľudia v Európe dovtedy poznali iba z cirkusov a ZOO. Išlo o slony. Väčšina koní sa ocitla na fronte a tak ťažkú prácu museli zastúpiť aj títo obri. Najmä cirkusové slony si prešli dlhoročnou drezúrou a nebol problém ich využiť v hospodárstve. Rezervy sa jednoducho hľadali všade a bez výnimky. Americké jednotky skúšali slony na prepravu zbraní a materiálu, no zakrátko od toho upustili.
Prvý záber ukazuje amerického desiatnika s guľometom Colt- M1895 na chrbáte slona indického. Ide zrejme o nejaký reklamný záber. Slony využívali v službe najmä armády na území Indie a juhovýchodnej Ázie (ak neberieme do úvahy Hannibala).
Druhý záber je zo zimných ulíc Berlína r. 1917, kde sloní záprah poháňaný cisárskymi vojakmi, prepravuje nejakú cisternu. Nevedno ako títo teplomilní obri znášali takú prácu v mrazivých podmienkach. Tomu prvému sa ale viditeľne parí z chobota.

Obrázky:

Slony sa využívali nielen v záprahoch. Skrotené cirkusové jedince onedlho prebrali konskú prácu aj za pluhom. Aj dnes možno pripustiť, že slon v postroji orajúci pole, je pre nás Európanov dosť bizarný pohľad.
Ochrancovia zvierat by v súčasnosti padali do hlbokých depresií. 😃
Vtedy však jednoduchí ľudia nemali na výber. Balansovanie na hrane hladu a prežitia ich nútilo prijímať radikálne riešenia.
Prvý záber ukazuje orajúceho slona na belgickom poli. Druhý záber pochádza z Anglicka. Slonica Lizzie z cirkusu Sangers, orajúca polia v Sussexe, sa vo svojej dobe stala celebritou. Často ju uvádzali na stránkach vtedajších novín ako príklad nezištnej pomoci v ťažkých vojnových časoch.

Obrázky: