Nedávno mě zaujal "Brewster armor" US pěchoty (18 kg váha). (foto 1) Na frontu se to zřejmě nedostalo, zůstalo jen u testů. Nicméně lehčí verze brnění měla každá armáda...
Obecně v první válce jakoby se vracela doba rytířů..i ruční/zákopový zbraně si vojáci dělali celkem podobný dávnejm dobám. Něco jako naši Husiti.

A když se na vás valil voják ve zbroji s řemdihem v ruce, v kouři a hluku dělostřelecký a pěchotní palby, plynu..To musel bejt opravdu silnej zážitek.

NA poslední foto dle popisku náš, Rakousko-Uherskej chlapík.

Obrázky:

Ti psi (i lidi) v gasmaskách (#22 příspěvek) jsou děsivý vizuálně. Vždy mě to fascinovalo. V další válce už masky vypadaly normálně.

V Británii majú holuby dokonca svoju vlastnú medailu za zásluhy v boji tzv. Dickin medal. Málo sa vie o skutočnosti, že aj u nás v Československu ešte do r. 1955 boli chovatelia holubov viazaní armádnymi predpismi. Museli byť členmi spolku, nad činnosťou ktorého dohliadal člen vojenskej správy a člen Zväzarmu. Kto choval holuby načierno mohol mu byť chov úradnou mocou zabavený alebo zlikvidovaný. V prípade vojenského konfliktu musel chovateľ poskytnúť vybrané jedince armáde.
Dodnes sa však holuby používajú aj na kriminálnu činnosť. Väčšinou sa holubovi priviaže vrecko s drogami a nechá letieť aj cez hranice. Prikladám obrázok holuba, ktorý unavený zosadol pod nadmernou ťarchou balíčka amfetamínových tabletiek a niekto si všimol náklad. Privolanej polícii sa holub samozrejme nebránil. 🙂 😃

Obrázky:

Službu na bojiskách I. sv. vojny vykonávali aj zvieratá ako ťavy. Ich použitie sa odohrávalo najmä na bojiskách Afriky či Blízkeho a Ďalekého východu. Používali ich ako vojská Osmanskej ríše, tak aj spojené britské a indické jednotky. Ťavy sa dali vycvičiť a zvyknúť aj na streľbu zo sedla. Bežne však na svojich chrbtoch prenášali časti poľných kanónov alebo munície.

Obrázky:

K jednotkám Osmanskej ríše sa viaže jedna zaujímavosť, o ktorej má vedomosť len veľmi málo súčasnej slovenskej a českej populácie. Po veľkých stratách medzi R-U vojakmi a nemeckými jednotkami v roku 1916 na úseku haličskej fronty, vyvstala potreba urýchlene posilniť tento úsek. Hrozilo, že ruské cárske vojská môžu prelomiť frontu a dostať sa ďaleko na západ. Teda ohroziť nielen Uhorsko ale aj Sliezsko. Nemci a Rakúšania dostali nečakanú pomoc v podobe 2 tureckých divízií, ktoré sa začali presúvať na haličský front v júli 1916. Historické zdroje uvádzajú, že po viac ako 200 rokoch opäť vkročila noha tureckého vojaka na územie Uhorska. Divízie sa presúvali vlakmi. Niektoré oddiely Turkov cestovali aj cez územie Slovenska smerom na Humenné-Medzilaborce-Lupkowský priesmyk-Sanok. Pravdaže vtedy to bolo územie Rakúsko-Uhorska. Až po rozpade monarchie viedla hranica medzi ČSR a Poľskom v Lupkowskom tuneli.
V tvrdých bojoch proti ruským vojskám zahynulo asi 15 000 Turkov. Na Slovensku sa udáva pochovaných 52 tureckých vojakov. V Česku ide o stovky padlých. Len v Pardubiciach kde bol veľký vojenský lazaret sa udáva, že na vojenskom cintoríne leží viac ako 500 tureckých vojakov, ktorí podľahli zraneniam.
Kto by to povedal, že Turci budú občas nielen naši nepriatelia ale aj spojenci. Posledné osmanské jednotky sa vrátili domov v septembri 1917.
Vo Viedni sa nechali vytlačiť akési ďakovné pohľadnice na konci tejto kampane. Niečo v zmysle: ,,Vojnová pomoc tureckých jednotiek v Haliči. Spomeňte si na tureckých bratov v zbrani".

Obrázky:

O Turcích v Pardubkách jsem nevěděl..google vyplivl, že tam byl před pár lety dokonce velvyslanec Tureckej se poklonit.

Spojení Turecka a RU je podivností, vždyť to byli stovky let tradiční nepřátele na život a smrt..Ale logiku má.. Obě velmoci měly zářivou historii, obě upadaly a zaostávaly..

Tak hlavně měli společného nepřítele - Rusko.

Na tom se zase až tak moc nezměnilo.

Turci byli hlavně spojenci Německa. Respektivě Německo se snažilo Turecko modernizovat (železniční dráha, armáda, atd.)

Paul napsal/a:

O Turcích v Pardubkách jsem nevěděl..google vyplivl, že tam byl před pár lety dokonce velvyslanec Tureckej se poklonit.

Spojení Turecka a RU je podivností, vždyť to byli stovky let tradiční nepřátele na život a smrt..Ale logiku má.. Obě velmoci měly zářivou historii, obě upadaly a zaostávaly..

O týchto spojenectvách dnes nevie mnoho našich obyvateľov. Ani za I. ČSR ani počas socializmu sa touto témou historici takmer nezaoberali. Po vzniku novej republiky sa všetky staré hriechy a nevhodné spojenectvá okamžite pripisovali na vrub bývalej monarchie alebo cisárskeho Nemecka. Veľa vecí sme sa dozvedeli až po páde socializmu.
Taký Jan Sobieski sa musel určite v hrobe obracať. Jedného habsburského cisára zachránil na tróne ale ďalší habsburskí pra-potomkovia neváhali prijať pomoc a spojenectvo od niekdajšieho úhlavného nepriateľa nielen Európy ale aj kresťanstva vôbec. Podobnú paralelu ale v obrátenom garde vidíme na Ukrajine. Koho by vôbec pred 15-20 rokmi v Európe napadlo, že Rusko zaútočí na Ukrajinu a bude tam páchať také zverstvá, keďže sa vo svete prezentovali ako dva bratské národy?

Napokon ani v dejinách svetovej politiky nebolo ničím neobvyklým, že príbuzensky spriaznení panovníci sa najprv schádzali na rodinných akciách a oslavách, deklarujúc jednotu, aby sa vzápätí pri politických otrasoch bez najmenšieho zakolísania postavili proti sebe vo vojne. Kráľovná Viktória by zrejme niektorých vnukov riadne prefackala. Bola to dokonca najobľúbenejšia babička nemeckého cisára Wilhelma II. Zasa podobnosť anglického kráľa Juraja V. a ruského cára Mikuláša II. je nezameniteľná.
Bratranci a potom protivníci! Mikuláš II. a Juraj V. síce bojovali na jednej strane, no keď Mikulášovi a cárskej rodine už tieklo do topánok, anglický kráľ mu odmietol povoliť vstup na územie Británie. Ani najbližšej rodine sa niekedy nedá veriť.

Obrázky: