Zaujimava otazka, podla Pohla urcite a preukazatelne dohliadal. ( aj ked rok 1530 AB je aj pre Pohla zahada ) rad by som tu otazku rozsiril ako potom vyzerali vztahy medzi mincmajstrom ( ci ako dotycneho nazvat ) a objednavatelom, bola to len obycajna obchodna transakcia?

Stredo napsal/a:

... ako potom vyzerali vztahy medzi mincmajstrom ( ci ako dotycneho nazvat ) a objednavatelom, bola to len obycajna obchodna transakcia?

Presne tak, bol to biznis, nič viac.

Pozrel som teda do Pohla a zaujíma ma, že ako ste prišli na to, že Alexej Turzo dohliadal na Budínsku mincovňu...prehliadol som tam niečo?

...hľadám všade možne, ale jeho meno som zatiaľ našiel len v súvislosti s Kremnickou mincovňou

Nie ako komorský gróf, ale ako pokladník v Budíne pôsobil minimálne v roku 1526, kedy bol razený Ľudovítov denár 255-17. To, či pôsobil v Budíne neskôr je otázne a predmetom dišputy... o tom sa tu bavíme.

Pozri Pohl 255-17 co tu spominal Archypov, lenze to nie je Zapolsky alo Ludovit II, pri zapolskom som napisal hlupost ked som tvrdil ze urcite dohliadal na mincovnu aj Pohl tu uvadza J. Tornallyai, alebo A. Thurzo takze asi sam nevedel. Pozri napriklad Pohl 264 tu sa vsak uz skutocne jedna len o Kremnicu

Stredo napsal/a:

... podla Pohla urcite a preukazatelne dohliadal....

Toto si teda ako myslel?
Podľa "A" dedukovať, že sa jedná o Alexeja podľa mňa moc preukázateľné nie je...mohla to byť značka jedného z 20 minciarov, ktorý prišli z Kremnice do Budína.

"Po porážke uhorských vojsk v bitke pri Moháči 29. augusta 1526
a smrti kráľa Ľudovíta II. Jagelovského Budín ovládol 10. októbra 1526 Ján
ZápoĽský, ktorý bol zvolený za kráľa a 11. novembra 1526 korunovaný. Už

1. augusta 1527 ho však vojská Ferdinanda Habsburského z mesta vytlačili
   a 3. novembra 1527 bol aj Ferdinand korunovaný za uhorského kráľa. Mesto
   zostalo v Habsburgových rukách až do 8. septembra 1529, kedy ho dobyli
   Turci a odovzdali Zápoľskému. O razbe mincí Ferdinanda I. v Budíne
   v rokoch 1527 – 1529 nie sú doteraz známe žiadne doklady.
   Zápoľský po znovuzískaní hlavného mesta ako jednu z prvých
   riešil otázku obnovenia razby mincí. Už 18. novembra 1529 prikázal odoslať
   z Kremnice do Budína 20 minciarov. Tí však čoskoro z Budína ušli, ako
   vyplýva z listu z 24. mája 1530. Tieto informácie však svedčia o tom, že
   v tomto období v Budíne mincovňa pracovala. Za hmotné dôkazy tejto
   činnosti sú považované uvedené denáre z roku 1530 s mincovou značkou
   A-B."

...no a značku A-B používal Ľudovít (Alvise) Gritti na denároch z rokov 1530-1531 (aj so svojím erbom)...podľa mňa A je skratka pre Alvise, aj keď na denári erb chýba.

sigur napsal/a:

...no a značku A-B používal Ľudovít (Alvise) Gritti na denároch z rokov 1530-1531 (aj so svojím erbom)...podľa mňa A je skratka pre Alvise, aj keď na denári erb chýba.

to by bolo zaujimave, trochu by to vysvetlovalo aj cudny tvar stitu. Ak teda spravne chapem narazas na tie pomerne zriedkave zapolskeho denare ktore mali dolu erb. Tomu by nahraval aj cudny tvar stitu, akoby niekto opustal zabehnute postupy

pre poriadok pridavam aj reverz

Obrázky: