grofik: Samova rise vznikla v 20. letech 7. stoleti a bulharsky stat roku 681 (vedeny ovsem hlavne Bulhary - kocovniky, kteri se dohodli s mistnimi Slovany na boji proti Byzanci a pozdeji byli asimilovani)

Nehádame sa o rok a korýtko múky,to vieme všetci teda domnievam sa ,že všetci Slovania tu nie sú vklinený element..........žijeme tu všetci hodne dlho....len o termím kedy štát (Bohémia) mohol celosvetovo používať pomenovanie Česko, samozrejme a (Horné Uhorsko )svoje pomenovanie-Slovensko..🙄

Knížectví a později království ve kterém žili Češi,
bylo České Knížectví a České Království. Bohemia je jeho latinská verze.
Keltské mince jsou nejstarší mince ražené na Českém území a nejstarší České mince jsou mince které razili Češi.Není třeba být zmatená Korunko. Leda že nemáš na rodném listě "národnost Česká" ale "Bohebianská".
😁

:shock: 🙄 😆 😁 😁 😁 😁

1. Dejiny písané Keltmi

Dejiny písané týmto národom sú do značnej miery akoby periodické, nech už sa odohrávali kdekoľvek. Vždy platil približne tento scenár: Prišli, obzreli sa čo sa tam dá vybojovať, vybojovali si to, potom to stratili a – tu sa scenár rozvetvuje – buď odišli inam alebo ostali tam a niekto si ich po čase podrobil. Napriek tomu niektoré časti ich dejín priam prekvapujú svojou romantickosťou, pretože knižné zápletky typu zamilovaná princezná a cudzí princ sa tu skutočne odohrali.

4.1 Deijny východných Keltov

V polovici šiesteho storočia p.n.l. sa pohli zo svojich pôvodných sídlisk smerom na juh-juhovýchod keltské kmene, ktoré sa spočiatku správali relatívne pokojne a nepohybovali sa rýchlo. Začiatkom piateho storočia p.n.l. zrejme populačná explózia spôsobila ich náhle rozšírenie do celej Balkánskej oblasti. Roku 335 p.n.l. už existuje písomný záznam o tom, že pri Dunaji v dnešnom Bulharsku na nich natrafil macedónsky kráľ Alexander Veľký, ktorého ríša mala neskôr zohrať v dejinách východných Keltov veľkú úlohu. Roku 323 p.n.l. Alexander Veľký v Babylone zomrel a jeho vojvodcovia si rozdelili jeho obrovskú ríšu, o ktorú medzi nimi neskôr vypukli veľké spory, ktoré neostali len pri slovách. Roku 301 p.n.l. si ríšu konečne podelili. Macedónsko dostal Kassandros, Malú Áziu Lysimachos, Perziu a Sýriu Seleukos a Egypt Ptolemaios. Roku 281 p.n.l. Seleukos porazil Lysimacha a zmocnil sa jeho dŕžav, neskôr bol Seleukos zavraždený a na trón nastúpil Antiochos I. Roku 279 p.n.l. Kelti vpadli do Grécka. Keltov viedli dvaja ich vynikajúci vojvodcovia Brennus a Bolgius. Macedónsky kráľ padol v bitke proti Keltom a Macedónska sa zmocnil Antigonos. Antigonos porazil Keltov (tri kmene: Tektoságov, Trokmov a Tolistoagov) v nočnej bitke, v ktorej padol aj Brennus, a prinútil ich na útek na sever. Nikomedes, ktorý s Antiochom bojoval o Malú Áziu naverboval tieto tri kmene do boja proti Antiochovi a umožnil im prejsť do Malej Ázie, kde im vyhradil územie okolo Ankary. Títo Kelti neskôr robili výpady v Malej Ázii a založili viac – menej štát, ktorý nazvali Galatia. Galatia bojovala proti Grékom a Rimanom až do roku 47 p.n.l., keď ju obsadil Caesar.

4.2 Dejiny južných Keltov

Okolo roku 520 p.n.l. v dôsledku nepokojov na hornom toku Dunaja prenikli prvé keltské kmene do hornej Itálie. Kmene Héduov, Alerkov, Karnutov, Ambarrov, Senónov a Biturigov prenikli cez Alpy a v bitke na rieke Ticino porazili Etruskov a ovládli Pádsku nížinu. V tejto oblasti neskôr založili aj mesto Mediolanum, dnes známe ako Miláno. To sa odohralo okolo roku 400 p.n.l. Roku 390 p.n.l. Kelti prvýkrát narazili na Rimanov. V bitke pri Clusiu, čo bolo Etruské mesto, ktoré Rimanov požiadalo o pomoc. Celá výprava Keltov sa údajne pohla proti Clusiu kvôli potrebe pôdy pre čoraz početnejší ľud. Rímsky senát vyslal troch poslov, ktorí sa po hádke s Keltmi pridali na stranu Etruskov. Jeden z nich potom v bitke zabil keltského vojvodcu, na čo Kelti ustúpili s vyhrážkami proti Rímu. Neskôr Kelti vyslali do Ríma poslov aby žiadali hlavy rímskych poslov. Rimania svojich poslov povýšili na vojenských tribúnov, čím vysmiali keltské posolstvo. Kelti na to reagovali tak, že nastúpili v plnej zbroji, vyrazili na juh, v bitke pobili takmer celú rímsku armádu a vypálili Rím. Tu sa odohrala známa kapitola s kapitulskými husami a Keltom sa mesto dobyť nepodarilo. Tak či onak, nahnali Rimanom toľko strachu, že z nich mali až do konca Rímskej ríše komplexy. Neskôr Kelti bojovali v druhej Púnskej vojne po boku Hannibala proti Rímu, no vojnu prehrali a Rimania obsadili hornú Itáliu a vykonali na nich genocídu. Tak sa okolo roku 175 p.n.l. skončili dejiny južných Keltov.

4.3 Dejiny severných Keltov

Severných Keltov tvorili pravdepodobne tieto tri najmocnejšie kmene: Teutóni, Kimbrovia a Ambróni. Títo okolo roku 120 p.n.l. vyrazili z Jutského polostrova na niekoľkotisíc kilometrovú bojovú výpravu po Európe, počas ktorej prešli severným Nemeckom, územím neskoršieho Československa až do Srbska, tam sa otočili, prešli severne i južne od Álp do vtedajšej Gálie a tam v dŕžavách Ríma pobili niekoľko rímskych armád v rokoch 109 až 108 p.n.l. Potom na chvíľu odtiahli do severnej Gálie, neskôr roku 102 p.n.l. sa vrátili. Rimania proti nim tentoraz vyslali výkvet svojej armády pod velením svojho nejlepšieho veliteľa Mariusa. Ten pri dnešnom Aix-en-Provence zničil kmene Teutónov a Ambrónov. Medzitým prešiel kmeň Kimbrov do severnej Itálie a tam naňho čakali. Keď Rimania prišli, mali ľahkú robotu, pretože severania nezvyknutí na horúčavu na nich čakali úplne vyčerpaní a dali sa doslova pohlušiť. (Vedú sa mnohé debaty, či vôbec možno tieto tri kmene označiť za Keltov, či neboli Germánmi. Ja som si prečítal všetky dostupné informácie a dospel som k záveru, že mali viac keltské ako germánske črty.)

4.4 Dejiny západných Keltov

Dejiny západných Keltov sú najdlhšie zo všetkých, pretože títo sa udržali až do stredoveku a za „vymiznutých“ ich možno označiť v podstate až po kresťanizácii Britských ostrovov. Medzi západnými Keltmi boli najväčšími kmeňmi Bójovia a Volkovia. Tieto kmene mali niekoľkostotisíc členov. Na území vtedy nazývanom Gáliou však existovali aj kmene oveľa menšie, ktoré mali len niekoľkotisíc členov. Tunajšie keltské kmene boli zrejme najpokojnejšími spomedzi všetkých Keltov, pretože ich výpady do susedných území boli skutočne len veľmi sporadické. Vlastne sa uskutočnili jedine keď Kelti bojovali ako žoldnieri v Hannibalovej armáde za čias druhej Púnskej vojny. Tak či onak, tunajšie kmene sa celé storočia zaoberali vlastnými spormi a bojmi vo vnútri krajiny a tak im vlastne nijaký čas neostával na to, aby mohli podnikať výpravy do iných častí sveta. Potom, koncom tretieho storočia pred naším letopočtom prišli rímske légie a začali si postupne podmaňovať Gáliu. Uskutočnilo sa viacero pokusov o zjednotenie Keltov a vyhnanie Rimanov, no Rimanom sa vždy podarilo tieto krehké aliancie rozbiť pomocou zlata a sľubov. Jedinými veľkými povstaniami proti Rimanom bolo povstanie, ktoré viedol Dumnorix., povstanie vedené Vercingetorixom a povstanie Keltoiberov. Prvým z nich bolo povstanie Keltoiberov, ktorí bránili Hispániu proti Rímu po odchode kartáginských vojsk z krajiny. Roku 133 p.n.l. vypuklo skutočné povstanie, ktoré Rimanov nadlho vytlačilo z Hispánie a znovu obsadiť sa im ju podarilo až po zavraždení vodcu povstania. Druhým povstaním bolo povstanie vedené Dumnorixom. Toto však stroskotalo na zrade niekoľkých kmeňov žijúcich na juhu. Posledné a najznámejšie povstanie Keltov na európskej pevnine viedol Vercingetorix. Ten niekoľkokrát porazil rímsku armádu vedenú Caesarom, a takmer sa mu to podarilo aj v poslednej, rozhodujúcej bitke pri Alézii. Tu sa prejavila nešťastná črta povahy Keltov, a síce ich nedisciplinovanosť. Keby sa všetky vojská podriadili príkazom Vercingetorixa, Rimania by pomreli od hladu, no namiesto toho im naskákali rovno pod meče. Tak sa roku 52 p.n.l. skončilo poledné povstanie pevninských Keltov proti Rimanom. Najdlhšie sa Kelti udržali v Írsku, kde sídlili až do presadenia kresťanstva v stredoveku.

Ty si sa prestahoval do Austrálie...😉

..koukám, že moje spíše filosofická otázka vzbudila celkem zájem :-)

Grofík- máš tam pár trošku nepřesností, ale jinak v podstatě tak nějak podobně to bylo. Nějakou dobu jsem studovala materiály ohledně keltské numismatiky, chtěla jsem na toto téma napsat knihu. V první části knihy jsem chtěla čtenáře seznámit se všeobecnou historií. To vyžadovalo přečíst stoh knih na toto téma. Také mi ta pár stránková kapitola zabrala celý rok. Ale proč to píši- bylo hodně zajímavé sledovat, jak si mnozí autoři vykládají tuto část historie naprosto odlišně. Historie tohoto období je fakt spíše filosofie. Dokladů, a to hlavně písemných je velmi málo.😉

turtleoverhead-Knížectví a později království ve kterém žili Češi,
bylo České Knížectví a České Království. Bohemia je jeho latinská verze.
Keltské mince jsou nejstarší mince ražené na Českém území a nejstarší České mince jsou mince které razili Češi.Není třeba být zmatená Korunko. Leda že nemáš na rodném listě "národnost Česká" ale "Bohebianská".

Když to je právě to, co nesedí, když Čechám Čechy, latinsky boehaemum, po drobných změnách Bohemia, dali právě Keltové, nikoliv až Slované. Dokonce se objevily i takové hypotézy, že praotec Čech nebyl slovanského původu, ale právě keltského. Tato pověst o výstupu na horu Říp se dochovala přes keltské obyvatelstvo po slovany. Ten praotec byl podle ní právě jeden z těch dvou keltských vůdců. Už si nepamatuji který. (jeden si vytáhl losem směr na jihovýchod, druhý do těchto končin) Navíc by to i sedělo, protože keltové obsadili především úrodné nížiny středních a západních Čech, tedy především okolí právě památné hory Říp.😈 Takže docela této hypotéze věřím. Jen pak byli keltové podmaněni, část odešla jižněji, čast se přizpůsobila. ...

Ale to už je opravdu hodně folosifie 😁 Spíše mi vždycky přijde líto, když vidím ten nadpis- Nejstarší České mince-denáry, no a tím se na ty keltské už zapomíná. A to byly raženy jak ve středních i západních Čechách, tak i na Moravě. Denáry jsou nejstarší slovanské mince. Tak a teď jsem to rozlouskla.
..hlavně se prosím nehádejte, je to opravdu vše jen filosofie a jen o hádankách. Těžko se dnes dozvíme, jak to vlastně tenkrát bylo. 😁
Jen můj názor 😉

Jak jsem jiz psal, tak v literature zavedeny termin Nejstarsi ceske mince neznamena mince razene na uvedenem teritoriu ale razby slovanskeho kmene Cechu a proto nemuze zahrnovat drivejsi keltske razby.
Keltske razby jsou naopak deleny dle teritorialniho a dale pak kmenoveho hlediska, napr.zde: http://wildwinds.com/coins/celtic/i.html

To korunka sa neboj; to občas máme také tanečky😃
osobne to nikdy neberiem ako hádku v pravom zmysle---hádku ..😃

to kucera; vzané ad obsurdum zasa je to lepšie na našej strane Dunaja 😆
Keltský---Slovenský kmeň nielen razil mince ,ale ako prvý použil aj písmo na minciach...Biatec,Nomos.... atd............

Verím že takto prekrútenú históriu nechce nikdo čítať ani sa učiť ???😲

Potom musím uveriť ,že to moje "motto" má svoje opodstatnenie..😃

Nechme radsi toho, jeden mluvime o voze a druhy o koze 😃

Ale zasa ušiel čas....😆
Dokonca sme sem dali zasa niekoľko 100% faktov z histórie.😈

to korunka ;pokiaľ sa prehrabneš vo svojej poštovej histórii cca. pred 3 r. si písla na môj mail o knihy keltskej histórie.🙄 😲