Už sme tu niektoré z nich videli dvakrát, ale nič mazať nebudem. Navrhujem, že až budeš mať nové prírastky, tak ich skús lepšie nafotiť a potom sa pochváľ, hmm? 😉

Pri nedavnom nakupe sa mi naskytla moznost kupi falza. No a dnes ked nad tym sedim nemozem prist na to aka to moze byt mincovna. Dedukujem, ze okopirovali aj znacku mincovne podla originalnej mince, alebo to bolo jedno?

Obrázky:

pokud byli negramotni, muze to byt paskvil. jinak gratuluji, pekne pocinovane falzum.

Pri falzách vo väčšine prípadov značku mincovne nehľadaj, častokrát ide falzátorom iba o pomerne verné zobrazenia hlavných znakom mince v poli (štít + dvojkríž), na značky bežné falzátorské dielne ohľad nebrali, častokrát aj opisy sú úplne mimo protokol.

Diky obom.
A ja sprosty som to lustil hodinu a ani za boha som to nevedel precitat. Ani opis a ani mincovnu. Nabuduce budem mudrejsi.

nz. zase to neznamena hazet flintu do zita! nekdy je to citelne a temer dokonale opsane, jen se treba lisi umisteni tecek v opise - napr. ted by mela vyjit studie o falzu denaru Rudolfa II., ktere je mimochodem take pocinovane a tam v originale ma byt text: RVDO•II•RO•I•S•AV•GE•H•BOR (prip. jsou mozne drobne nuance) ale na falzu je R•V•DOII•HO•I•S•A•V•GE•HVBOR... vetsinou to ale byva horsi a nektera pismena jsou bud necitelna ci nesmyslna, nekdy to jsou doslova muri nohy a nelze precist nic...

Samozrejme ja som to nepaušalizoval...

ja myslim, ze je to jasne, psal jsi "vetsinou" a tak to je. muj pripad je o tom, ze "nekdy"... u falz co mam si clovek vetsinou moc nepocte...

aspoň benitto v tom môže mať jasno, falzum ako vyšité

Doplním niečo k motívu Madony na uhorských minciach, úryvok z článku M. Bovana z Numizmatiky č. 22, r.2008

.....Medzi najstaršie vyobrazenia Panny Márie na stredovekých minciach v Uhorsku patrí reliéf na medenej minci byzantského typu Bela III. Uplatnenie mariánskeho motívu tu predstavovalo skôr ojedinelý prípad bez ďalšej odozvy. Až s odstupom necelých 300 rokov sa Matejovi Korvínovi podarilo uviesť Madonu do uhorského mincovníctva trvalejšie. Stalo sa tak v rámci jeho veľkej hosp. a menovej reformy v r. 1468. Uhorsko v však nebolo jedinou stredovekou európskou monarchiou, ktorú niektorý z jej panovníkov zveril pod ochranu Panny Márie. Okrem Španielska sa to do konca 15. storočia uplatnilo aj v Poľsku, Francúzsku či Bavorsku.
Mateja Korvína k zavedeniu Madony na mince neviedol iba živý mariánsky kult, ale ak vlastné ašpirácie na rímsko-nemeckého cisára, v rámci ktorých chcel i týmto spôsobom preukázať svoj vklad do budovania univerzality a katolicity cirkvi. Reliéf Matky Božej v závoji na nových , už stálych korvínovských minciach, ich mal odlíšiť od starších , menej kvalitných platidiel, ktoré ešte podliehali každoročnej výmene. K zavedeniu zobrazovania Madony na minciach , mohol Mateja I. inšpirovať rovnaký motív na starších minciach akvilejských patriarchov, najmä na denároch Ľudovíta II. Tecchiho z rokov 1412-1439. Obraz Matky Božej na minciach sa mal stať štítom chrániacim krajinu zo západu pred husitskými Čechmi a na juhovýchode pred moslimskými Turkami. Marianský motív sa tak odvtedy stal jedným z poznávacích znamení pre väčšinu typov uhorských mincí temer na štyri storočia....**