Moderátoři: Admin - Zdeněk Jindra, HeliFox, smith
Získal jsem myslím velmi zajímavou pohlednici do svého,,koukátka",kam si dávám pohlednice,které mě nějak zaujaly.Tentokrát je to reklamní pohlednice,která poukazuje na Wild West Show pana Williama Fredericka Cody,známého jako Buffalo Bill..Pohled je prošlý z Brna,kde celkem 3 x v roce 1906 vystupoval.Text pohlednice bohužel nepřečtu,ale i tak je pohled zajímavý a mně se líbí !
Obrázky:
Tuším,že v životopise,který napsala jeho sestra,psala i o těchto pohlednicích.Indiáni prý velice rádi pozovali a nějaký výdělek,co z pohlednic byl, si mohli nechat
.S cirkusem Buffalo Billa krátce vystupoval i slavný náčelník Siouxů Sedící Býk.Ale ten asi v Brně nebyl.Musela to být ůžasná show,všechny ty zvířata,indiáni,kovbojové a ukázky všech možných dovedností,co tito lidé uměli! Včetně střelby,kterou velmi ovládala Miss Annie Oakley a i Buffalo Bill.Ostatně svou předzdívku získal v soutěži s jiným lovcem bizonů-zastřelil jich víc !Jeden čas se totiž živil jako dodavatel masa pro dělníky,kteří pracovali při stavbě železnice.
witko-díky za popis indiánů,to mě stačí.Ale je fajn,že to mám takhle pěkně popsané-díky.
turtleoverhead-Z Austrálie asi nic mít nebudu,ale myslím,že mám nějakého válečníka z Nového Zélandu.Pokusím se najít a ukázat.
Táto téma si zaslúži čas od času oživiť a tak pridám zopár pohľadníc, ktoré som pred časom získal. Môžem nadviazať na vyššie uvedené príspevky o Indiánoch. Zaujímavú pohľadnicu odoslal roku 1907 pisateľ zo St. Louis v USA adresátovi do Fínska. Bohužiaľ známku niekto nasilu odlepil. Na pohľadnici je zachytený indiánsky bojovník. Pokiaľ si čitateľ prečíta spodný nápis v angličtine, zaiste spozornie: "CURLEY" general Custers Scout.
Zobrazený indián Curley bol osobným skautom, teda stopárom a vyzvedačom generála kavalérie Georga Armstronga Custera. Curley (cca 1856-1923) sa narodil v kmeni Vraních indiánov - Absarokov pod menom Ashi shi she na území Montany. Nevedno kedy sa dal do služieb armády. Vraní indiáni síce patrili do širšej vetvy Siouxských kmeňov, no dlhodobo boli úhlavnými nepriateľmi Siouxov-Lakotov, Cheyenov a Arapahov. Z toho dôvodu viacerí Vraní indiáni vstúpili do služieb US armády kde sa pod pláštikom vojenskej služby mohli často beztrestne mstiť svojim nepriateľom. Ten pamätný deň 25. júna 1876 vykonával Curley prieskum a pozorovanie územia okolo Little Big Horn. Včas varoval Custera o presile Siouxov a ich pripravenosti. Generál Custer bol veliteľ s ohromným egom a veľkou dávkou nedisciplinovanosti. Neposlúchol rozkaz nadriadeného generála Terryho o spoločnom útoku a postupe. Sám so svojou 7. kavalériou sa rýchlo vzdialil od ostatných bojových a zásobovacích jednotiek s muničnými vozmi. Svoju formáciu rozdelil na 3 časti a týmto diletantským rozkazom privodil totálnu pohromu svojim mužom. Nastávajúca porážka otriasla celým kontinentom a rezonuje v podvedomí mnohých Američanov ešte aj dnes. Nešťastný generál privodil na bojisku smrť i členom svojej rodiny. Jeho bratia Thomas a Boston zomreli spoločne s ním, rovnako ako jeho švagor a synovec. Inak rodina jeho otca emigrovala do Ameriky z nemeckého Vestfálska a pôvodné priezvisko rodiny bolo „Küster“.
Indián Curley videl tú pohromu na vlastné oči a podľa jeho spomienok do bojov zasiahol len okrajovo. Keď videl, že je po bitke a všetci sú mŕtvi, podarilo sa mu ujsť a na druhý deň ako prvý podal správu o vyhladení jednotky ostatným oddielom, ktoré sa iba formovali na boj. Historici udávajú, že je jediným príslušníkom 7. kavalérie, ktorý prežil masaker pri Little Big Horn.
Curley sa z toho dôvodu stal mediálne známou osobou. Oženil sa a ostal bývať s rodinou v rezervácii pre Vraních indiánov, na brehu rieky Little Bighorn. Neskôr dohliadal na poriadok v rezervácii v radoch indiánskej polície. Vláda Spojených štátov mu na starobu priznala vojenský dôchodok. Zomrel na zápal pľúc v roku 1923 a jeho pozostatky boli pochované na cintoríne v Národnom pamätníku Little Bighorn Battlefield , len míľu od jeho domova. Pochovaný je však pod menom Bull Half White.
Obrázky:
Ďalšia pohľadnica s Indiánom nie je až tak výnimočná zobrazenou postavou, na druhej strane však ostala zachovaná so známkami a pečiatkami. Na averze je zobrazený Indián s motykou a okolo kukuričné pole. Nápis dolu: THE MAN WITH THE HOE, MOKI PUEBLO, teda Muž s motykou, Moki Pueblo ..... nás zavedie na juh USA. Ide o príslušníka kmeňa Hopi, až do začiatku 20. storočia nazývaného starším pomenovaním Moki. Pueblo sa dá preložiť ako dedina-osada. Tieto kmene žili okrem samotného Mexika ešte v štátoch Arizona a Nové Mexiko. Ich život charakterizujú stavby-obydlia, do ktorých sa vchádzalo rebríkom zhora (podobným ako susedné kmene Navajo) a ešte jedna obdivuhodná skutočnosť. Tradičná kultúra Hopi zdôrazňovala monogamiu a matrilineárny pôvod. To znamená, že k tomu praktizovali ešte matrilokálny pobyt, v ktorom sa nový manžel niektorej dcéry stáva súčasťou domácnosti jeho svokry, kde ona mala akési výsadné postavenie. V našej kultúre niečo nepredstaviteľné a potom zalievajúce !!! Európsky muž-manžel sa snaží takému životnému štýlu uniknúť ako sa len dá. S úpenlivou prosbou: ,,Hospodin ochráň ma od všetkého zlého a nedopusť ukrutné muky v živote mojom, až na veky vekov Amen", bude určite súhlasiť nejeden pánsky čitateľ. 🙂 😃 😆
Reverzná strana pohľadnice nesie meno adresáta do mesta Helsinky - Fínsko, kde odosielateľ nezabudol dopísať Russia. Aké zvláštne pocity to môže dnes vyvolávať u Fínov a prečo sa tak nedočkavo hrnú do NATO? Pohľadnica bola odoslaná z amerického mesta Albuquerque v Novom Mexiku, opatrená dvoma známkami s Benjaminom Franklinom v hodnote 1 cent. Do Helsínk dorazila 19.1.1908. Vtedy sa ešte Fínsko nachádzalo v područí cárskeho Ruska. Pečiatka fínskej pošty je dvojjazyčná. Síce okraj kruhopisu sa nachádza už mimo pohľadnicu, no zreteľne tam vidno nápis v azbuke GEĽSINGFORS (nechám ho v latinke) a hore HELSING .... teda celý názov Helsingfors.
Verím, že takéto exotické pohľadnice by urobili radosť nejednému zberateľovi aj z okruhu tunajších členov fóra.
Obrázky:
Túto pohľadnicu som si zaobstaral hlavne kvôli pečiatke cenzorského úradu. Pochádza zo Slovenska. Po II. sv. vojne ju vydalo vydavateľstvo Kriváň a zachytáva panorámu vtedajšej Stalinovej ulice v Prešove. Dnes je to Hlavná ulica s dominantnou konkatedrálou sv. Mikuláša. Odoslaná bola v júli 1948 z Prešova na adresu do Viedne. Adresát mohol byť slovenského pôvodu, keďže priezvisko Tomala (aj Tomaľa) nie je u nás žiadnou zriedkavosťou. Odosielateľ ofrankoval pohľadnicu tromi známkami v celkovej hodnote 4 Kčs a netradične je M.R. Štefánik nalepený dolu hlavou. Bol v tom akýsi zámer? Ako zberateľa ma však najviac zaujala výrazná pečiatka Osterreichische Zensurstelle s číslovkou 40 a dolu pravdepodobne značkou Z 1. Na zberateľskom trhu sa vyskytuje mnoho listov a pohľadníc z obdobia II. sv. vojny, ktoré nesú pečiatku úradnej cenzúry. Hlavne nemecké ríšske orgány si dávali na tejto procedúre záležať. Ale vidieť obyčajnú pohľadnicu z roku 1948 opatrenú cenzorskou pečiatkou je niečo neobvyklé. Samozrejme som si dohľadal súvislosti a skutočne je pravdou, že r. 1945 spojenci zriadili „Rakúsky cenzúrny úrad“, ktorý cenzuroval poštu až do roku 1953! Rakúsko sa rozdelilo na 4 okupačné zóny a každá zóna mala vlastný úrad cenzúry. Viedeň (teda úrady a inštitúcie) ostali pod spoločnou správou štyroch mocností.
Človek z východnej Európy, ktorá po vojne pripadla do sovietskeho bloku by očakával opačný proces, že všetky došlé pohľadnice zo západu budú orazítkované pečiatkou československej cenzúry. Je až na zamyslenie, čo chceli rakúske úrady kontrolovať na obyčajnej pohľadnici z Československa. Na tomto úrade museli pracovať jazykovo zdatní zamestnanci a stačil krátky pohľad na znenie textu aby vedeli vyhodnotiť stupeň závažnosti. Načo tam dávať pečiatku, to mi hlava neberie? V každom prípade je to aspoň pre mňa taká malá rarita.
Pre mňa ostáva ešte jeden nevyriešený rébus a to pozdrav písaný v maďarčine. Tu sa spolieham na pomoc moderátora smitha alebo ferka f. Z textu som pochopil pozdrav Milá Lily a Gyula. Potom je v zátvorke zreteľný slovenský výraz Na Švabluvku. Myslím, že ide o lokalitu Švabľovka pri Sabinove kde dnes stojí pekná drevená rozhľadňa. Pravda, celý preklad nechám na povolanejších a dopredu ďakujem.
Obrázky:
Pro vkládání příspěvků se musíte přihlásit.
