Ahoj všem, také přidám něco zajímavého - Gustav Frištenský (1879-1957), zápasník, který za svou čtyřicetiletou kariéru vybojoval přes 10000 vítězství !!!! Mistr Evropy 1903 a jako profesionál v roce 1929. Škoda, že pohlednice je poškozená. Autogram je ale originální 😃 😃

Obrázky:

Akoby mi z oka vypadol...🙂
Aj ja som poškodený.
-s-

Tak to jsme dva 😃

Podelíme si tie "metály" a sme za vodou.🙂
-s-

Dnešní úlovek z blešáku mě zaujal svým zajímavým razítkem polní pošty-rukou připsáno Polní pošta 22.A také ta budova hotelu Weszterheim v Tatranské Poliance bude dnes vypadat trochu jinak.Proto jako správný ,,sběrač",přestože jsem tam nikdy ke své škodě nebyl jsem pohled zakoupil.

Obrázky:

Trochu zábavy k zverejnenej pohľadnici z Tatranskej Polianky.

Začnem s tým čo sa skrýva za červenými písmenami v texte.
Tátra. Széplak – Weszterheim. Pôvodný názov osady a do konca prvej svetovej vojny bežne používaný neoficiálny názov osady bol odvodený od mena jej zakladateľa a znel Weszterovo, v Krásach slovenska ešte v roku 1921 Vesterow, v Reichartovej lavínovej mape Westerovo. Keďže Weszter bol spišský Nemec a väčšinu jeho hostí a neskôr aj pacientou tvorili Nemci, tí preferovali názov Weszterheim, ojedinele Westerhasu. Takýto tvar Tatra: Weszterheim, tiež aj na pohľadnici mal pripomínať, že je to v Tatrách. Dosť často sa to Vysoké z nášho pomenovania vynechávalo, aj v oficiálnych periodikách. Weszter nebol osobnosťou v očiach spoločenskej smotánky uhorskej časti monarchie. Preto oficiálne Uhorské úradyy presadzovali od začiatku 90. rokov 19. stor. odlišný názov Széplak t.j. „pekný domov“. Pomenovanie Tátra-Széplak ostalo úradným názvom Tatranskej Polianky až do konca uhorského štátu.
Sanatorium bolo v roku vydania pohľadnice pomenovanie tejto liečebnej budovy. Údaj o nadmorskej výške 1010 m, je síce bežný na mnohých pohľadniciach, ale nie je správny. Podľa najnovších meraní je 1005 m.n.m. Údaje kolíšu od 1000, 1007, 1010, 1015 m.n.m. a tak sa mi tento údaj okrem iných špecialít stal aj objektom záujmu a zbieram pohľadnice Polianky aj podľa týchto údajov.
Budovy na zábere. Rok 1907 bola postavená v Polianke prvá murovaná budova s ústredným kúrením, tzv. Staré sanatórium, na obrázku ako hlavný objekt záberu. V r. 1910 pristavali kuchyňu – biela budova s vežičkami, pri čelnom pohľade na záber smerom doprava. Medzi Starým sanatóriom a kuchyňou je jedáleň. Roku 1924 sa uskutočnila dostavba sanatória na dnešnú podobu starej budovy, teda v roku 2017. Zriadili kanalizáciu a vodovod. Nové sanatórium – nie je na tomto zábere, lebo ako posledná časť tohto liečebného komplexu smerom doprava pri čelnom pohľade na záber, bolo postavené v roku 1932. Kaviareň so spoločenskými miestnosťami a vstupnou halou dobudovali v roku 1934, tvoria spojovaciu časť medzi Starým a Novým sanatóriom. Celý komplex je zachovaný v pôvodnom stavebnom stave dodnes. Len Staré sanatórium prešlo renováciou vnútorných priestorov, aby vyhovovalo dnešným nárokom na ubytovanie hostí a dlhodobo ubytovaných seniorov.

Teraz niečo k tej zadnej strane.
Bolo by pre mňa zaujímavé dozvedieť sa údaje z pečiatky uverejnenej v príspevku od paully. Text v pečiatke podľa mňa môže napomôcť, aspoň mne, k miestnemu určenie prídavnej pečiatky a poľnej pošty.
Do Vysokých Tatier všeobecne prišlo československé vojsko vedené generálom Piccionym v dňoch okolo 15. Decembra 1918. Konkrétne velil týmto oddielom podplukovník Hrbenský. Generál vraj poctil návštevou aj Tatranskú Lomnicu.
Minister obrany Klofáč, rozkazom dňa 24. mája 1919, nariadil od 1. júna 1919 výmenu talianskeho velenia za francúzske a rozdelenie frontu s Maďarskom na Slovensku a Podkarpatskej Rusi na dva armádne úseky – Západnú a Východnú armádnu skupinu pod velením francúzskych generálov Eugè na Mittelhausera a Edmonda Hennocqua. Čiže tá pečiatka s menom Edmonda Hennocqua by mala podľa toho vzniknúť až po tomto dátume. V tatranskej historickej literatúre sa nikde neuvádza toto meno a ak niekde, tak len v jeho ťažení a pôsobení na Podkarpatskej Rusi.
Preto by napomohla dešifrácia domicilu poštovej pečiatky.

Moja najstaršiu feitzingerka so záberom v Sberateli s č.1070 je podľa poštovej pečiatky z 25.decembra 1917.

Len tak na okraj.
Uvedený záber na pohľadnici je urobený z okna budovy menom Tivoli. Na ľavom dolnom okraji pohľadnice je vidieť kúsok vikiera okna z ktorého fotografovali. A nielen tí čo vydali, editovali, produkovali túto pohľadnicu, ale aj iní, lebo tento záber je veľmi frekventovaný.

Mimochodom v tejto budove bol od roku 1914 – 1918 vojenský lazaret Červeného kríža pre uhorské vojsko. Mal veľmi pekne pečiatky prezentujúce túto činnosť vojenského zariadenia.
Nadôvažok, tu sa liečil aj básnik Jaroslav Wolker.

jansvi-moc hezké čtení,je vidět,že jste opravdový sběratel!Bohužel data na razítku jsou nečitelná.
Generál Edmond Charles Adolphe Hennocque byl na Slovensku jako velitel až v roce 1919-jak píšete,tak prošlý bude nejspíš okolo tohoto data.Ale je pravda ,že pohled může být starší.Má číslo1070,jestli Vám to nějak pomůže.

Ako si ja hovorim, zabavat sa da s kadecim a akokolvek. A tak pri tej zabave s pohladnicami natrafim na hocico.

A budem este trochu "otravovat" paully s tou postovou peciatkou. Ja na obrazovke vidim par pismen, co by sa mozno v skusocnosti dali pod lupou precitat. Aj v datumovom mostiku su nejake cisla, pismena. Pod nim je nejaka bodka, mozno cast monogramu. Ak by usporiadanie datumu bolo trojcislie rok, mesiac tri pismena latinsky tak to by mohlo znamenat, ze je to este peciatka uhorskej postovej správy.

A tu polnu postu, by sa dalo dohladat u filatelistov aj s tou pridavnou peciatkou Hennocque.

Mozno s aj tym trochu pozabavam, ale peciatku uz je len na paully.

Dobře,prubnu to nafotit lépe..Teď ale razíme na výlety ,tak to bude za pár dní.

Ani netreba nejak extra fotit. Staci sam len lupou prezriet ake pismena su hore v texte a v mostiku.
A potom napisat sem.

To cislo 1070 je len poradove cislo v serii s rovnakym grafickym vzhladom adresnej strany. Aspon v tych tatranskych pohladniciach z obdobia od 1905 do 1919 to tak plati. Podla neho sa neda urcit datum vydania pohladnice. Len pomocou postovych peciatok.

A to v tej horucave sa idete pachtit za zazitkami. Este tak dat nohy do studenej vody, to by bola cela moja aktivita v tejto dobe.

Prijemne dni a navrat v zdraví.