Je Lepšie raz vidieť ako 2x počuť. Hod sem foto.

Jsem to špatně vložil , tady je odkaz na moji minci Leopold 3 krejcar

https://www.sberatel.com/diskuse/sberatel/3-krejcar-16306

znovu som prečítal tento príspevok a už sa my vyjasnilo, na čo som minule chcel opýtať : vie sa dôvod nerazenia XV grajciarov medzi obdobím 1667-1674? a ktorej mincovne sa to týka?

Nerazili sa v žiadnej mincovni. Dôvod neviem.

V katalógu Nechanického sú z tohoto obdobia uvedené 2 razby XV grajciarov:
Nechanický 1154, 1672KB Kremnica, Her.1039 (existencia nezaručená)
Nechanický 1911 1670 Viedeň, mm. Franz Faber

Hollhuber uvádza vo Viedni ražbu do roku 1664 a potom až od roku 1674. V Kremnici sa razilo určite do roku 1667 potom je známa ražba z roku 1669, ale tá je podľa mňa falzum, a začínajú raziť až v roku 1674.

Ináč je to zaujímavé, že by došli zásoby Ag? Muselo to byť asi velmi vážne,keď tento nominál sa nerazil, alebo bol problém aj s menšími mincami?

A nesouvisí to spíše s ražbou jiných nominálů?

Nezapomeňte že Leopold krátce po svém nástupu provedl mincovní reformu připravovanou již za Ferdinanda III., kterou se mělo odstranit veškeré staré oběživo.

A protože 3 krejcar už neplnil funkci středního nominálu, došlo nejprve k ražbě 15 krejcarů, zatímco drobné mince (hlavně 3 krejcary) se razily méně a jsou docela vzácné. Kdežto od druhé poloviny 60. let se 3 krejcary začínají objevovat více (vídeňské Faberovy, vratislavské Hammerschmidtovy a podobně).

Keď berem do úvahy, že to obdobie zapadá aj do pôsobenia turkov na Slovensku,v Maďarsku , keď ťažba drahých kovov bola asi dosť ryziková,že kov sa dostane mimo tak zhladiska ražby mincí je to na zamyslenie, síce striebro mohli získať aj z iných častí územia, ale tie množstvá asi slúžili na ražbu asi iných mincí hoci aj pre iných.

Jenom doplnim z CNA:
Kremnica 1669 je ve Videnskem mincovnim kabinetu - zadna zminka o falzu
Kremnica 1672 je znamo pouze razidlo ulozene ve videnske sbirce razebnich kolku