Dík za informaci.

Pavel na úvod to bude stačiť???😲

Už z charakteru patrimoniálného kráľovstva vyplýva, že právo ťažiť drahé kovy má len panovník, prípadne ním poverená osoba. V priebehu 13. storočia sa produkcia mincí v Uhorsku decentralizovala na základe nájomných zmlúv. Banská a mincová produkcia v Uhorsku bola postupne najužšie prepojená hlavnú moc dostali komory. Komory mali kompetenciu v banskej a mincovej oblasti držali v rukách banský regál teda prenajímali bane, vyberali poplatok za právo ťažiť drahé kovy - urburu, mali monopol na výkup drahých kovov a mincovanie z nich. Na čele komôr stáli komorskí grófi ich vtedajší nájomcovia. Za vlády Árpádovcov boli činné štyri mincové komory. Za Anjouovcou šesť komôr. Územie Slovenska bolo rozdelené medzi kremnickú a smolnícku, neskoršie košickú komoru. Toto rozdelenie malo stáročné trvanie, pretože naň nadväzovali komory v Bratislave a v Košiciach, zriadené za vlády Habsburgovcov. Komora so sídlom v Košiciach mala názov Spišská komora. Na základe znenia zmluvy z roku 1338 možno usudzovať, že v tom čase sa v okolí Smolníka vyťažili drahé kovy s vyššou hodnotou ako v Kremnici. Smolnícku komoru prenajímal kráľ za 925 hrivien a kremnickú za 600 hrivien. Ťažba v Kremnici sa však v tom čase rozvíjala s oveľa väčšou intenzitou a rýchlejšie ako v Smolníku. Roku 1342 dal už kráľ kremnickú komoru do prenájmu za 800 hrivien. Monopolné právo na výkup drahých kovov a kontrola jeho uplatňovania aj pomocou pálenia v komorských hutiach sa v praxi prejavili tak, že drahé kovy boli takmer úplne vylúčené z voľného obchodu. Veľký reformátor Uhorského mincovníctva Karol Róbert z Anjou, ktorý dôkladne poznal menovú politiku apeninských štátov a miest, začal uvádzať do života opatrenia zamerané na zjednotenie peňažnej sústavy v Uhorsku v roku 1327 vydal zákaz voľného obchodovania s drahými kovmi. Ku výraznej podpore mincovnícta prispela dohoda Karola Róberta s českým kráľom Jánom Luxenburským z roku 1327, ktorá predstavuje zblíženie hľadísk dvoch najvýznamnejších producentov drahých kovov v stredovekej Európe vo veci medzinárodného obchodu s drahými kovmi. Okrem toho bola jej účelom aj likvidácia viedenského medzi obchodu otvorením tzv. českej cesty ako vstupnej brány pre obchodníkov idúcich do Uhorska zo západu. Cieľavedomá menová založená na rastúcej produkcii drahých kovov sa čoskoro prejavila v rozvoji obchodu. V tomto období dostalo na Slovensku veľa sídiel mestské privilégiá.
V 13. a 14. storočí bol v Uhorsku známy väčší počet hrivien. Vo vzťahu ku Slovensku je potrebné spomenúť košickú, jasovskú, spišskú, viedenskú a moravskú. Z nich dôležitá bola spišská hrivna, ktorá váži 210,46096 g. V celouhorskom meradle mala význam sedmohradská hrivna vážiaca 206,76866g.

pridaj grofik , myslim ze sa pytal na nieco ine , trosku🙂

Trčíš tu celý deň tak napíš,
ja som len použil čo som mal napísané.😉

ked raz budem velky ako ty , tak budem mat aj ja tolko literatury🙂

Predávajú stačí objednať "Janíčko"..🙄

Grofik: Dík. Snad se přidá i někdo další. Ale i v Tvém příspěvku je pro mně dost nových informací.
Snad až přečtu víc slovenských časopisů, tak mi to bude taky jasné.

Takže komorský gróf byl tedy vlastně nájemce ( nejen minconvy, ale i dolů atd. )? Předpokládám tedy , že si pronajímal přímo od panovníka a tomu byl zodpovědný? A jaký měl vztah k mincmistrovi. Kdo vlastně jmenoval mincmistra a komu byl odpovědný? Panovník, nebo komorský gróf?

Jo, a jaký výraz je správný Komorský, nebo Komorný. V časopisech se používaj oba dva.

radsej zdedim 😈

Pavelgregor : Nejsem odborník, ale právě mám před sebou publikaci „Mincovňa Kremnica - stručný sprievodca históriou kremnickej mincovne“, tak si dovolím pár citací :
Karol Róbert v rámci svojin finančních reforiem rozdelil Uhorsko na desať komôr, ktoré dával do prenájmu komorským grófom. Slovensko bolo rozdelené medzi kremnickú a smolnickú komoru. Kremnica sa stala sídlom územne najväčšiej kráľovskej mincovej komory.
Funkcia komorského grófa trvala jeden rok, potom bývala obnovovaná v nájomných zmluvách uzatváraných medzi kráľom a komorským grófom. Komorský gróf bol voči kráľovi ako nájomca v zmluvnom pomere, kráľ každoročne dostával v presne určených splátkach fixnú peňažnú čiastku. Gróf plne zodpovedal za činnosť svojich zamestnancov a minciarov. Mal právo na vykonávanie všetkých výrobných, obchodných, administratívnych a sudcovských funkcií a na príjmy z nich plynúce.
Najvýznamnejšou právomocou a funkciou komorského grófa bola monopolná manipulácia s drahými kovmi a ich zmincovanie.
Dozorom nad ražbou minci okrem komorského grófa boli poverení ľudia ostrihomského arcibiskupa a kráľovského taverníka (správcu pokladu). Okolo r.1400 sa k nim pripojil ďalší ručiteľ – reprezentant mesta.
Zodpovednosť za mincovňu niesol mincmajster ako zamestnanec komorského grófa.
Žigmund Luxemburský v r.1424 daroval svojej 2. manželke Barbore Celjskej majetky na dnešnom strednom Slovensku a v r.1427 Barbora získala do správy kremnickú komoru a mincovňu s právom menovať komorských grófov. Ako súčasť vdovských majetkov bola pod právomocou uhorských kráľovien až do r. 1548, kedy za odstupné 54 000 rýnskych zlatých získal vdovské majetky Ferdinand I. Za Habsburgovcov činnosť mincovne usmerňovala Dolnorakúska komora (od r.1635 Viedenská dvorská komora) prostredníctvom úradu Hlavného komorského grófa sídliaceho v Banskej Štiavnici a komorskí grófi sa stali úradníkmi plne závislými od Viedne. Kremnickú mincovňu priamo v Kremnici spravoval komorský podgróf.
Komora v Banskej Štiavnici bola zrušená až pri reorganizácii správy Uhorska v r.1851.

Pavol ;Komorský je slovko viac inklinujúce ku slovenskému pomenovaniu.