Takáto obálka mi prišla. Naposledy som to videl pre 20 rokmi, keď som robil na obsahu webových stránok obce. 😃
Rozmýšľam, že je milé, že si predajca dal tú námahu a zistil si, ako sa moja obec volá v maďarčine (názov pochádza ešte z monarchie). A že pre koho to tam vlastne písal? Veď to ide na Slovensko a potom sa to riadi automaticky cez PSČ. 🙂

Obrázky:

Třeba si jen nebyl jist, kdo tak teď vládne...

Historický a numizmatický význam mincí objavených pri výskume v Nitre, Mostnej ul.

Ján Hunka

Výskum na Mostnej ul. v Nitre priniesol jeden z najväčších súborov mincí, aký bol v priestore tohto mesta dosiaľ objavený. Na piatich skúmaných parcelách sa podarilo získať až 69 mincí, z ktorých 4 boli vyrazené počas 2.-3. storočia, zvyšné razby sú zo stredoveku až neskorého novoveku.
I. Nálezy mincí z 11. až začiatku 14. storočia
Z obdobia prvých troch storočí existencie stredovekého Uhorského štátu, kedy mu v rokoch 1000-1301 vládli králi z dynastie Arpádovcov sa našlo iba 8 mincí. Všetky sú zo striebra. Sedem z nich sú domáce razby, poldenáre čiže oboly kráľa Šalamúna (1063-1074) typu Huszár č. 17. Posledná minca sa do Nitry dostala z Bavorska. Jedná sa o fenig (denár) vyrobený počas 2. polovice 13. stor. Z tohto súboru sú viac než zaujímavé platidlá Šalamúna na ktorých je schematizovaný portrét panovníka a nápis PA NON IA (Uhorsko) . Boli objavené pri výskume H. Chorvátovej v roku 1996, v zásype novovekého hrobu. V hrobe bolo popri kostre pochovaného objavených 7 mincí (HUNKA - CHORVÁTOVÁ 1998, 232-234). Pretože mince boli rozptýlené na viacerých miestach (3 ks v zásype nad lebkou a 4 ks po stranách lýtka pravej nohy), dokonca boli sústredené do menších skupín po 2-3 ks a v zásype hrobu sa našla aj keramika datovaná do 17.-18. storočia je nutné uvažovať o tom, že uvedené platidlá neboli do hrobu dané už počas vlády kráľa Šalamúna (v 60.-70 rokoch 11. storočia). Teda nedokladajú zvyk pietneho ukladania mincí do hrobov, tzv. obolus mŕtvych, ktorý bol na území dnešného Slovenska rozšírený hlavne od roku 1100 až po obdobie neskorého stredoveku. V rámci Mostnej ul. došlo pravdepodobne počas neskorého novoveku k situácii, že mince s hrobom nesúvisia. Dostali sa do neho omylom, pri zásype hrobu pochovaného, keď sa ako zásyp použila okolitá zemina. Preto je možné predpokladať, že neznámi hrobári ktorí ukladali nebožtíka na posledný odpočinok asi našli pri výkope hrobovej jamy menší poklad mincí z polovice 11. storočia. Skoro všetky mince z pokladu si privlastnili, ale malá časť z mincí však zostala nepoznaná naďalej v hline z výkopu hrobovej jamy. Po pohrebe nebožtíka sa hlina spolu s mincami kráľa Šalamúna dostala do hrobu. Takže je nutné predpokladať, že na danom mieste vznikla počas 11. storočia kultúrna vrstva, do ktorej bol okrem iných vecí vložený aj poklad strieborných mincí. Pravdepodobne sa tak stalo počas vzájomných bojov medzi uhorským kráľom Šalamúnom a jeho protivníkmi vojvodami Belom (neskorším kráľom Belom I., 1060-1063) a Gejzom (neskorším panovníkom Gejzom I., 1704-1077). Spory medzi oficiálnym kráľmi a synmi predchádzajúcich panovníkov boli počas 2. polovice 11. storočia časté. Mladí princovia, adepti na uhorskí trón neboli ochotní čakať na vlastnú vládu až do smrti panujúceho kráľa. Snažili sa uplatniť už skôr, preto im ich otcovia poskytli tretinu kráľovstva v ktorej mohli uplatniť svoje vladárske schopnosti. Mali vlastné územie ovládané z jedného centra (z Nitry a Biharu), svoj panovnícky dvor (štátnych úradníkov), vlastnú armádu. Navonok boli nezávislí, lebo mohli dokonca nadväzovať medzinárodné politické a spoločenské kontakty. Mali byť kontrolovaní vládnucim kráľom, ktorý panoval nad dvomi tretinami územia. Neraz však došlo k vzájomným roztržkám. Nález z Nitry-Mostnej ul. Je významný z viacerých dôvodov: 1, poukazuje na skutočnosť, že v danej dobe sa mince stali skutočným platidlom, t. j. že obiehali medzi obyvateľmi štátu aby sa s ich pomocou mohol uskutočňovať nákup a predaj tovarov. Podobná minca sa zistila aj pri výskume Nitrianskeho hradu. Z blízkeho okolia Nitry sú podobné razby iba z Čakajoviec, resp. Kostolian p. Tribečom. 2, fakt že sa Šalamúnove poldenáre nachádzajú aj na území tzv. Nitrianskeho vojvodstva dokladá, že tu obiehali nielen razby vojvodov Bela a Gejzu, tiež razby kráľovské. Razby z Mostnej ul. sú z pomerne dobrého striebra, v danom čase to boli dosť kvalitné platidlá. 3, 7 mincí objavených na výskume H. Chorvátovej dokladá prítomnosť pokladu strieborných mincí, ktorý bol ukrytý asi v závere 11. storočia. Takýchto nálezov nie je zo Slovenska známych príliš veľa. Okrem nálezu z Mostnej ul. sa razby Šalamúna, resp. jeho predchodcov našli iba v pokladoch uhorských mincí z 11. storočia z okolia Topoľčian (z lokalít Dolné Chlebany a Ludanice), resp. v náleze z oblasti jz Slovenska. Tu ich bolo objavených skoro 450 ks, z nich razieb podobných na nitrianske mince bolo okolo 190 ks. Všetky uvedené nálezy výrazným spôsobom poukazujú na existenciu Nitrianskeho vojvodstva, resp. na politické problémy medzi vojvodami a kráľmi (napr. počas bojov Šalamúna s Gejzom a Ladislavom v roku 1073).
Z časového úseku 11.-začiatku 14. storočia sa na Mostnej ul. objavila aj ďalšia minca, nesúca nejasný obraz okrídleného anjela na averze a bociana na reverze. Hoci je tu nájdený exemplár dosť slabo zachovalý, bolo možné zistiť, že sa jedná o bavorský fenig zo záveru 13. storočia. Podobnú razbu zobrazuje A. Luschin (1913) v tab. VIII pod č. 113 ako možný viedenský fenig. Rakúsky bádateľ B. Koch v roku 1994 ale takéto mince presunul do okruhu bavorských razieb (1994, 103). Táto razba je viac ako zaujímavá, lebo naznačuje viaceré možnosti ako sa mohla dostať na západné Slovensko a do Nitry. V prvom rade môže dokladať diaľkový obchod medzi Uhorskom a Bavorskom realizovaný po starej obchodnej ceste po Dunaji a odtiaľ suchozemskými cestami do širšieho okolia. Vtedajšie bavorské fenigy sa dosť podobali na súdobé rakúske viedenské fenigy, takže často obiehali spolu s nimi na širokom geografickom území južných Čiech, Moravy, Rakúska, západného Slovenska a severného Maďarska. Môže byť však odrazom aj kolonizácie viacerých z rôznych dôvodov opustených území Uhorského štátu rakúskymi a nemeckými kolonistami. Táto kolonizácia prebiehala hlavne počas 11.-13. storočia. Je značne pravdepodobné, že daná minca predstavovala osobný majetok cudzinca, ktorý sa rôznymi cestami dostal až do regiónu západného Slovenska. Bavorské mince z tohto obdobia sa na Slovensku nachádzajú len výnimočne (málopočetné sú aj ich nálezy vo zvyšnej časti Uhorska). Jeden fenig Heinricha I. z rokov 1253-1290 sa našiel pri výskume hradu v Seredi, Šintave, ďalší bližšie neurčený fenig je z hradu Devín (Nálezy 4, č. 243, 249). Všetky tri razby môžu naznačovať smer ktorým putovali obchodníci a kolonisti z rakúsko-nemeckej oblasti. Všetky sa našli v dôležitých politicko-hospodárskych centrách, medzi ktoré patrila v danom období aj napriek strate mestských práv tiež Nitra.
II. Nálezy mincí z 14. až začiatku 16. storočia
Ďalšie zaujímavé platidlá objavené v Nitre, Mostnej ul. sú až z obdobia 14.-začiatku 16. storočia. Jedná sa celkove o 9 neskorostredovekých domácich a zahraničných mincí. Najstaršou z nich je rakúska strieborná minca, viedenský fenig Albrechta II. s obrazom zajaca, ktorý bol vyrazený v rokoch 1330-1358 (typ Koch 1994 B 236; HUNKA - KOLNÍKOVÁ 1998, 77-78). Táto razba je zaujímavá z viacerých dôvodov: 1, v Rakúsku kde sa takéto platidlá vyrábali, bola iba jednou z tisícok mincí bežne používaných obyvateľmi štátu. V rámci Uhorska, resp. západného Slovenska je ale nálezov s mincami Albrechta II. pomerne málo. Zapríčinila to súdobá spoločenská situácia, keď politické boje vedené cca v rokoch 1301-1321 medzi uhorským kráľom Karolom Róbertom z Anjou a bývalým palatínom Matúšom Čákom Trenčianskym a jeho prívržencami výraznou mierou obmedzili obchodné vzťahy v štáte. Hospodárska situácia v Uhorsku včítane situácie v rámci obchodu sa zlepšila až po smrti Matúša Čáka v roku 1321 a zlikvidovaní domácej šľachtickej opozície voči kráľovi Karolovi. V rámci zlepšenia ekonomiky štátu sa uskutočnili v 20.-40.-tych rokoch 14. storočia aj viaceré banské a mincové reformy. Ich dôsledkom bolo, že sa okrem iného začali vyrábať kvalitné zlaté (florény) a strieborné (groše, denáre, poldenáre) mince, ktoré dokázali z uhorského prostredia vytlačiť všetky cudzie platidlá, aj české groše a rakúske fenigy. Preto sa v našich nálezoch objavujú väčšinou iba fenigy vyrazené do konca 1. tretiny 14. storočia, fenigy vyprodukované v po uvedenom čase iba ojedinele. Konkrétne, fenig Albrechta II. aký sa objavil aj v Nitre, Mostnej ul. sa dosiaľ na Slovensku zistil iba pokladoch mincí z Trnavy, Stupavy, Bratislavy, Cífera-Pácu, Senice. Tieto boli ukryté do zeme v rokoch 1358, 1392, 1392, 1410-1430 (HUNKA, J. 1996, č. 61, 64, 66, 67, 69). V spomenutých pokladoch sa zistilo iba 95 ks takýchto mincí. Takže fenig Albrechta II. z Mostnej ul. je nielen prvým fenigom tohto kráľa, ktorý bol objavený v Nitre, ale aj jedným z mála exemplárov fenigov uvedeného vládcu zachovaných v pokladoch mincí zo Slovenska. Okrem iného dokladá skutočnosť, že aj napriek ekonomickým reformám Karola Róberta mnohí obchodníci používali rakúske fenigy pri svojich obchodoch naďalej, aj keď ich podiel na tvorbe obeživa štátu už bol len asi 20 %-ný. Najviacej sa tieto razby využívali v priestore medzi Bratislavou, Trnavou a Nitrou (HUNKA 1996).
Pri výskume jednotlivých parciel na Mostnej ul. sa získal aj pomerne výrazný súbor mincí z prelomu 14. a 15. storočia. Jedná sa predovšetkým o platidlá rímsko-nemeckého cisára a uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského (1387-1437). Našli sa tu strieborné mince zvané parvus, vyrábané v rokoch 1387-1427, ktoré mali štít so štyrmi erbami a kríž medzi ktorého ramenami sú štyri kráľovské koruny (typu Huszár č. 580). Tieto mince mali hodnotu necelého poldenára. V svojej dobe boli jednou z najbežnejších mincí ktoré sa medzi ľuďmi používali. Pretože ich razili asi v 10 mincovniach, pričom kvalita vyhotovenia razidiel a akosť mincí neboli rovnaké, sú známe aj ich napodobeniny a falzá. Dve takéto falzá parvov sa zistili aj v Nitre. Oproti originálom mali menší priemer (9-10 mm), nižšiu váhu (0,122 g a 0,21 g) a horšiu akosť mincového kovu z ktorého boli vyrobené. Falzátor svojou činnosťou získal mince s hodnotou asi ¾ parvu, na trhu ich používal ako mince s cenou celého parvu. Zvyšný rozdiel bol jeho zisk. Pri pár sfalšovaných minciach bol daný zisk nepodstatný. Pri stovkách mincí už sa jednalo o desiatky gramov získaného striebra z ktorého sa dali vyraziť nové a nové mince. Nitrianske falzá parvov asi neboli vyrazené v Nitre, lebo takéto razby voľne obiehali spolu s originálmi po celom štáte. Takáto nelegálna činnosť vznikala počas 20.-30. rokov 15. storočia kvôli faktu, že štát bol v značnej politickej kríze. Spôsobili ju vpády husitských vojsk, ktoré ohrozovali značnú časť územia strednej Európy. Od roku 1428 a cca do roku 1435 ohrozovali aj územie Slovenska, popritom aj severné Maďarsko. Samotná Nitra bola podľa viacerých historických prameňov ohrozovaná husitmi. Stalo sa tak predovšetkým kvôli tomu, že na Nitrianskom hrade bolo sídlo jedného z hlavných centier katolíckej cirkvi v Uhorsku, Nitrianskeho biskupstva. Husiti však útočili na Ponitrie aj kvôli tomu, že tu boli desiatky lokalít s bohatou hospodárskou základňou - ornou pôdou, lúkami, lesmi, rybníkmi, osobnými majetkami menších zemepánov ktorí sa nedokázali účinne brániť a pod. Na druhej strane okolie Bratislavy, Trnavy a Ponitrie bolo aj miestom častých vojenských stretnutí medzi vojskami kráľa Žigmunda vedenými Ctiborom zo Ctiboríc a vojskami rôznych husitských veliteľov. Takže nie je až také prekvapujúce, že sa v danom priestore pomerne často nachádzajú Žigmundove mince obiehajúce práve počas 20.-30. rokov 15. storočia a takisto aj napodobeniny a falzá oficiálnych štátnych peňazí.
K 30-tym rokom 15. storočia sa viaže aj v našom prostredí sa málo nachádzajúca minca, strieborný denár vrchného veliteľa Rádu nemeckých rytierov Mikuláša Redwitza ktorý bol vyrobený v rokoch 1430-1434 (typ Kujovský/Hunka 1990, 198, obr. 30); HUNKA – KOLNÍKOVÁ, v tlači). Komtúr Redwitz bol spolu s menšou vojenskou jednotkou poslaný do banátu Turnu-Severino (v dnešnom Rumunsku) aby hájil južnú hranicu Uhorska proti nájazdom tureckých vojsk, ktoré od roku 1396 postupovali hore Balkánom do Uhorska. Kvôli výprave mu boli vo viacerých štátnych mincovniach vyrazené strieborné denáre. Po skončení neúspešnej misie sa Redwitz so zvyškom svojich vojsk v roku 1434 vracal do Uhorska, preto sa mince razené v jeho mene nachádzajú aj na území dnešného Rumunska, Maďarska, západného Slovenska, pár exemplárov je aj v Poľsku. Na Slovensku sa ich našlo necelých 200, najväčšia časť v poklade zo Šurian a v depotoch z Letničia, okolia Dunajskej Stredy, zo Šiah. Ojedinelé mince sú známe napr. z Veľkého Zálužia a z Banskej Bystrice. Aj exemplár z Nitry, Mostnej ul. je svojim spôsobom výnimočný, lebo dokladá pobyt niektorého z vojakov M. Redwitza v meste a blízkom okolí.
S husitskými, resp. bratríckymi nájazdmi v 40.-60. rokoch 15. storočia súvisia aj ďalšie mince. Prvou je strieborný bavorský fenig Henricha IV. z rokov 1393-1450. Vyrazili ho v mincovni v meste Landshut. Je to typ ako Radoměrský 1976, s. 152, č. 56-57 (HUNKA – KOLNÍKOVÁ, v tlači). Na averze má zobrazeného psa pred rozkvitnutým stromom, na reverze je skratka mena panovníka vo forme malého písmena h. V Bavorsku boli tieto razby bežné, no na území dnešného Slovenska sa podobné razby vyskytujú iba v súvislosti s pôsobením vojsk bratríkov (HUNKA 2001). Sú nachádzané na tzv. bratríckych táboroch, t. j. v miestach kde si nástupcovia husitov zvaní bratríci vytvorili svoje pevnosti. Väčšinou si ich vybudovali v častiach opustených starých hradov, resp. na hradiskách a iných vyvýšeninách. K Nitre najbližšie boli takéto opevnené miesta v Branči, Krnči, Ducovom. Z daných pevností podnikali výpady proti slabo chráneným mestám a dedinám, kde žiadali dávky za neútočenie a za to že daná lokalita nebude zničená vypálením. Cudzie mince, rakúske, salzburské, bavorské a iné fenigy, české a moravské mince nízkych hodnôt na Slovensko donášali z dôvodu zisku. V Uhorskom štáte pretrvávala v danom období dlhodobá politická a hospodárska kríza. Navonok sa prejavovala rýchlym striedaním panovníkov (od čias vlády Albrechta habsburského až po Ladislava V.) a šľachtickým odbojom keď sa mnohí menší zemepáni pripájali k husitom či bratríkom. Úpadok panovníckej moci sa prejavil aj razbou nekvalitných mincí. Preto bolo umožnené, že v štáte obiehali desiatky druhov domácich a zahraničných mincí, pričom mnohé z nich obsahovali len minimum drahého kovu. Takáto situácia trvala až do roku 1467, kedy Matej Korvín (1458-1490) dokázal potlačiť hnutie bratríkov a svojich domácich odporcov, podarilo sa mu uskutočniť aj zásadnú mincovú reformu. Na uvedené obdobie poukazujú ďalšie dve mince z Nitry, Mostnej ul. - falzum uhorského ? denáru z 15. storočia a menej kvalitný strieborný denár Mateja Korvína vyrazený v roku 1465 (typu Huszár 1979, č. 710; HUNKA – KOLNÍKOVÁ, v tlači).
Poslednou mincou vyrobenou pred rokom 1526 je strieborný uhorský denár kráľa Ľudovíta II. (1516-1526) z rokov 1524-1525 (je to typ Huszár 1979, č. 853; HUNKA - KOLNÍKOVÁ 1998, 77-78). Je to typická minca obiehajúca v prostredí nižších a stredných vrstiev vtedajšej spoločnosti. Nálezy podobných mincí sú známe z územia celého Slovenska. Časté sú napr. v pokladoch mincí ukrytých okolo roku 1526, keď sa vyskytujú spolu s denármi Mateja Korvína, Vladislava II.
III. Nálezy mincí zo 16. až začiatku 20. storočia
Pomerne malá časť z mincí nájdených v Nitre, Mostnej ul. je schopná dokumentovať aj spoločenské pomery jestvujúce v danom priestore v období do začiatku 18. storočia. Z hľadiska politického vývoja západného Slovenska, teda aj mesta Nitry, sa v danom čase prejavilo viacero nepriaznivých javov akými boli boje o prevzatie uhorského trónu medzi kráľom Ferdinandom I. (1526-1564) a jeho protivníkom Jánom Zápoľským (1526-1540) a vpády Turkov na územie dnešného Slovenska uskutočňované od roku 1530. Patrili k nim tiež povstania Bočkaia, Betlena, Thökölyho, Juraja I. a Františka II. Rákociho vedené proti habsburským kráľom od záveru 90-tych rokov 16. storočia. Viaceré uvedené akcie výrazne prispeli k spustošeniu menších slabo opevnených majerov, osád a dedín, teda aj k celkovej destabilizácii lokálnych pomerov.
V rámci skupiny 13 mincí z obdobia rokov 1526-1711 by mohol salzburgský 2-fenig arcibiskupa Mateja Langa z Wellenburgu (1519-1540) typu Šmerda 1987, tab. IV/37 poukazovať na boje Ferdinanda I. a Jána Zápoľského, lebo súčasťou Ferdinandových kontingentov vojsk boli aj jednotky z rakúskeho prostredia. K uvedeným akciám by mohol patriť aj strieborný český jednostranný biely peniaz s obrazom dvojchvostého leva vyrazený pred rokom 1562 (typu Halačka I, č. 78). České vojská taktiež tvorili súčasť Ferdinandových jednotiek, ktoré okrem toho že bojovali s vojskami kráľa Jána boli jednou z častí vojsk bojujúcich v rámci protitureckej obrany. Navyše takéto mince sa na Slovensko dovážali kvôli obchodu z česko-moravskej oblasti, lebo obsahovali pomerne veľa striebra a boli v rámci strednej Európy všeobecne prijímané.
Uhorské kremnické denáre Ferdinanda I. z rokov 1527-1559, Mateja II. z rokov 1615 a 1613-1620, tiež Ferdinanda II. z roku 1628 sú bežnými platidlami nachádzajúcimi sa na Slovensku (sú to mince typov Huszár 1979, č. 935, 1141, 1204). Boli to jedny z najčastejšie používaných mincí. Pretože ich obiehali milióny kusov a ich hodnota nebola veľmi vysoká, často sa aj strácali. Aj na razbách objavených v priestore Mostnej ul. vidno, že boli po dlhú dobu v obehu, lebo ich zachovalosť je pomerne malá.
Ďalšou mincou z uvedeného obdobia je dosť zničená razba - poľská alebo pruská minca solidového/šilingového, či polgrošového typu vyrobená pravdepodobne ešte počas 16. stor. Žiaľ, nie je možné ju bližšie určiť. Vo všeobecnosti ale dokladá prienik poľských a pruských mincí na slovenské trhy, keď obchodníci z Horného Uhorska (Slovenska) uskutočňovali svoje obchody až v Poľsku a Sliezsku a naopak poľsko-pruskí obchodníci chodili k nám nakupovať rôzne tovary a za ne platili viacerými druhmi mincí.
Posledné razby poukazujú na spoločenské pomery aké vznikli počas vlády Leopolda I. (1657-1705) a za kuruckého povstania Františka II. Rákociho (1703-1711). Platidlá rôznych hodnôt a druhov sa používali v danom čase úplne bežne. Obchodovali s nimi nielen medzinárodní a domáci obchodníci a zmenárnici, tvorili tiež súčasť majetkov vojakov bojujúcich v rámci protitureckých vojen, protireformácie, bitiek s jednotkami proticisárskych povstalcov. Je možné povedať, že v 17. až začiatku 18. storočia ich poznal každý obyvateľ štátu, v nejednom prípade aj príslušníci najchudobnejších vrstiev spoločnosti. Zvláštnosťou tohto obdobia však bol jav vyskytujúci sa v celej novovekej Európe, že mince neboli hodnotené z hľadiska ich vydavateľa (t. j. štátu, resp. panovníka ktorý ich nechal vyraziť), ale z hľadiska ich ceny vyjadrenej hodnotou drahého kovu z ktorého bola minca vyprodukovaná. Takto sa neraz stávalo, že v rámci obeživa jedného štátu sa vyskytovali nielen platidlá domáce, resp. vyrobené v najbližšom okolí, tiež razby z geograficky vzdialených území, dokonca aj mince nepriateľských štátov. Jednoducho kolovali všetky mince ktoré mali akú-takú hodnotu. Analýzou slovenských nálezov mincí sa zistilo, že sa tu vyskytujú platidlá približne 140 európskych vydavateľov. Hoci sa v Nitre, Mostnej ul. vyskytli mince oveľa menšieho počtu vydavateľov, aj tak sa tu sústredili razby z pomerne veľkého geografického regiónu. Našli sa tu predovšetkým razby Leopolda I. akými boli uhorský denár z roku 1680 (typ Huszár 1979, č. 1508), dolnorakúsky 3-grajciar z roku 1670 (typ Nechanický 1991, č. 1968) a sliezsky 3-grajciar z roku 1702 (typ Nechanický 1991, č. 945; HUNKA – KOLNÍKOVÁ 1998, 77-78; HUNKA – KOLNÍKOVÁ, v tlači). Spolu s nimi určite obiehal aj sliezsky grajciar z roku 1704, vydaný olešnickým vojvodom Karolom (1684-1745, typ Kopicki 1983, VIII/2, č. 482). Počas kuruckého povstania sa používali v Nitre a okolí aj kremnické poltúry Františka II. Rákociho z rokov 1705 a 1707 (typu Huszár 1979, č. 1549). Spomenuté platidlá sa na západnom Slovensku vyskytujú pomerne bežne.
Aj v nasledujúcom období rokov 1711-1918 obiehali na Slovensku mince vyrazené v priestore celej strednej Európy. Boli to totiž razby Habsburskej monarchie, ríše pozostávajúcej z niekoľkých desiatok menších štátov. Počas záveru 17. a v 1. tretine storočia došlo ku zjednoteniu štátnej meny, čo prinieslo nielen unifikáciu umeleckého vzhľadu mincí (väčšina z nich mala na prednej strane obraz panovníka, na zadnej znak štátu a prídavné výzdobné symboly), ale aj ich razbu na rovnakých strojoch a s rovnakými metrologickými parametrami (včítane akosti). Mince si boli navzájom tak podobné, že ľudia ktorí ich používali sa vôbec nezamýšľali nad faktom prečo majú v svojom mešci razby rakúske, české a nemecké, či uhorské a sedmohradské. Aj v Nitre, Mostnej ul. sa našlo viacero takýchto mincí z čias vlády Márie Terézie (1740-1780), Františka Lotrinského (+ 1765), Jozefa II. (1780-1790), Františka I.-II. (1792-1835), Františka Jozefa I. (1848-1916).
Zistili sa tu predovšetkým mince medené (grajciare, poltúry, grešle), lebo tie boli kvôli nedostatku drahých kovov masovo razené namiesto strieborných mincí od roku 1760. Takými boli uhorské platidlá - medený denár a Cu poltúra z rokov 1760-1767, grajciar z roku 1780, ¼-grajciar a grajciar z roku 1781, 1- a 3-grajciare z rokov 1800 a 1812. Rakúske razby reprezentujú iba mince v hodnote grajciar, sú z rokov 1762, 1780-1790, 1800. Českou mincou je grešľa z roku 1768 (KOLNÍKOVÁ – HUNKA 1992, 57; HUNKA – KOLNÍKOVÁ 1998, 77-78; HUNKA – KOLNÍKOVÁ 1999, 63; HUNKA – KOLNÍKOVÁ, v tlači). Je viac ako pravdepodobné, že pôvodnými vlastníkmi spomenutých mincí boli popri najbežnejších členoch vtedajšej spoločnosti (napr. námedzných poľnohospodárskych robotníkoch a pracovníkov z fabrík) aj ľudia zo stredných vrstiev (drobní predavači, remeselníci, úradníci). Je zaujímavé, že na Mostnej ul. sa ich výskyt zaznamenal predovšetkým vo východnej časti skúmanej plochy, než na parcelách ležiacich bližšie k Župnému domu.
Z výskumu pochádzajú aj mince z posledných rokov Rakúsko-Uhorskej monarchie, ktorej v tom čase vládol František Jozef I. (1848-1916). Pretože v monarchii boli považované za hlavné mincovne iba dva podniky na výrobu platidiel, vo Viedni a Kremnici, nesú všetky nájdené razby iba značky týchto mincovní. Viedenskými mincami boli grajciare z rokov 1851, 1859, 1860, 1891, 5/10-grajciara z roku 1860, 2-halier z roku 1894. Kremnickými mincami boli 4-grajciar z roku 1868, grajciare z rokov 1858-1885, 2-halier s letopočtom 1904 a halier z roku 1899. Všetky tieto platidlá sa v uvedenom čase bežne používali v každodennom styku (pri nákupoch tovarov, platbách za rôzne služby, tvorili súčasť miezd). Ich nálezy sú časté, nielen preto že boli razené každoročne v 5-35 miliónových nákladoch, ale ich hodnota bola dosť malá a tak ich ľudia po strate ani moc nehľadali (KOLNÍKOVÁ – HUNKA 1992, 57; HUNKA – KOLNÍKOVÁ 1998, 77-78; HUNKA – KOLNÍKOVÁ, v tlači).
Viac ako zaujímavou je ale jedna z posledných mincí objavených na Mostnej ul. Je ňou turecká minca sultána Abdülhamida II. (1876-1909), 20-para z roku 1876. Je zvláštna najmä tým, že bola upravená do podoby šperku, keď sa k nej prirobilo uško na zavesenie. Minca sa tak stala určitým medailónom. Turecké mince z 19. storočia sa na Slovensku v podstate nenachádzajú, lebo výboje tureckých vojsk skončili na našom území okolo roku 1685. Je jednoznačné, že pôvodný majiteľ mince ju musel získať mimo Slovenska, najskôr v oblasti Balkánu, kde takéto razby obiehali ako domáce obeživo. Určite si ju nevzal kvôli hodnote kovu, lebo je z niklu. V Chorvátsku, Slovinsku, Bosne, Srbsku atď. mohol byť na vandrovke, resp. ako vojak c. k. armády.
V súbore mincí a iných predmetov z Mostnej ul. sú zaujímavé aj iné nálezy. Je to predovšetkým nemecký počítací žetón vyrobený v Norimbergu, v dielni majstra Johanna Friedricha Weidlingera (1710-1765). Podľa práce M. Mitchinera (1988, 521, č. 1855) ktorý sa takýmito predmetmi zaoberá exemplár z Nitry patrí k značne obľúbenému a dlhodobo vyrábanému typu žetónov kde je na prednej strane tzv. zemské jablko – guľa na ktorej je kríž, na druhej strane zase astrálne symboly – slnko, mesiac a hviezdy. Počítacie žetóny sa používali pri sčítavaní systémom abakus. Ukladali sa na stôl kde boli línie čísiel 1, 10, 100 až milión a medzi nimi línie čísiel 5, 5, 500 atď. Keď sa malo sčítať veľké množstvo tovarov alebo súm peňazí dávali sa miesto jednotlivých čísiel na stôl žetóny. Kladením štyroch žetónov na trinástich líniách, t. j. 52 žetónmi sa dokázala vyjadriť suma 6 666 664 ks predmetov. Žetónmi sa dalo sčítavať a odčítavať, deliť a násobiť. Ich výhodou bolo, že šetrili papier na ktorý by sa robili medzisúčty a do účtovnej knihy sa dal len konečný výpočet. Nález žetónu dokladá, že v nejakej blízkej domácnosti alebo možno že aj v rámci mesta sa konali výpočty na ktoré sa použili počítacie žetóny.
Posledné dva nálezy sú medaily. Prvá, staršia je spätá s kultom svätých, tak značne rozšírenom v celej strerdnej Európe počas 17. a 18. storočia. Je to oválny benediktínsky medajlón s uškom. Na averze je postava sv. Benedikta z Nursie a kruhopis: .S:P:BENE-DICTE.OPN. Na reverze je rovnoramenný kríž, v ktorého ramenách sú litery: OSSML-NDSMD, medzi ramenami: CSPB. Okolo je kruhopis: *S.M.Q.L.I.V.B. IHS.V.R.S.N.S.M.V. Je z pomosadzeného medeného plechu. Pretože ešte nemá oválny tvar a nebol odlievaný ako exempláre podobných medailónov datovaných do 18. storočia mal by byť nitriansky medailón z prelomu 17. a 18. storočia. Takéto výrobky patria do skupiny sviatostiek, predmetov kupovaných na pútiach a trhoch, vyrábaných z dôvodu uctievania určitého svätého. Ľudia verili v ochrannú silu takýchto medailónov a preto ich počas života nosili na krku, po smrti sa im dávali do hrobu. V rámci Slovenska sú benediktínske medailóny jednými z najrozšírenejších, lebo niesli formulu zaháňajúcu diabla, resp. iné nečisté sily, používali sa aj ako ochrana pred epidémiami chorôb. Nie je vylúčené, že v nitrianskom prostredí ich nosili práve počas cholerových epidémií, ktoré boli v 18.-19. storočí pohromou pre miestnych obyvateľov.
Druhý medailón je oslavný upomienkový predmet vyrobený v roku 1873 na počesť 25. výročia prevzatia vlády v Rakúsko-Uhorsku Františkom Jozefom I. Na prednej strane má portrét panovníka a kruhopis FRANZ JOSEPH I. KAISER V. ÖSTERREICH. KÖNIG V BÖHMEN ETC. APOST. KÖNIG V. UNGARN. Na druhej strane bol medzi dva prekrížené konáriky vložený text: 2// DECEMBER // 1873. Medailón je z bronzu. V čase jeho výroby sa určite našlo dosť obyvateľov mesta ktorí si týmto spôsobom chceli pripomenúť túto udalosť.

Zaujímavá zmienka o Nitre z 12. storočia

K dejinám Nitry sa nachádza množsto dokumentov od roku 828 až do 1248 a až do konca

K dejinám Nitry sa nachádza množsto dokumentov od roku 828 až do 1248 a až do konca stredoveku.
V prehľade stredovekých miest na Slovensku zostavenom renomovanými historikmi Jánom Lukačkom a Martinom Štefánikom je zmienka o opise Nitry v 12. storočí. Je to síce len veľmi krátky záznam, ale pre Nitru veľmi dôležitý. Na dvore normanského šľachtica Rogera II Sicílskeho (1095-1154), žil od roku 1130 významný arabský učenec v skratke nazvaný Muhamad Al Idrísí (1110-1165). Bol to geograf, kartograf, egyptológ. V 12. storočí takíto učenci nielen prekladali antické spisy zo starovekej latinčiny, gréčtiny, hebrejčiny do arabčiny. A následne do všeobecne rozšíreného stredovekého latinského jazyka, čím zachraňovali vtedajšie poznanie. Na dvore Rogera II. sicílskeho vznikol projekt poznania celého okolitého sveta, Al Idrísí preto cestoval po Európe a spisoval jej zvláštnosti. Takíto moslimskí učenci boli aj zvedovia, lebo zachytávali aj vtedajšie informácie o dvoroch panovníkov a nimi konaných udalostiach. Je viac než zaujímavé, že Al Idrísí do svojej knihy pre Rogera vložil zmienku o dvoch slovenských mestách, o Bratislave a Nitre. Obe lokality opísal ako ľudnaté mestá, v prípade Nitry obkolesené vinicami, kvitnúcimi záhradami, sadmi, ktoré poukazovali na to, že to bolo veľmi bohaté sídlo. Je možné Nitru v 12. storočí ozaj považovať za také významné sídlo ? Čo nám dokladajú archeologické a písomné pramene o vývoji nášho mesta?
Al Idrísí asi získal nejaké doklady o existencii veľkomoravských panovníkov sídliacich aj v Nitre, hlavne v časoch Svätopluka. Takže usudzoval že Nitra musela v minulosti byť významným politickým, a náboženským miestom. Inak by ju asi tak nezveleboval. V podstate bola aj významným centrom v čase jeho putovania v okolí Nitry. Veď tu sídlili na hrade uhorskí vojvodovia, od 11. storočia tu bola Nitrianska kapitula, od začiatku 12. storočia bolo obnovené Nitrianske biskupstvo. Známe zoborské listiny z rokov 1111 a 1113 poukazujú na skutočnosť, že tunajšie opátstvo sv. Hypolita obhospodarovalo 72 dedín od Nitry až po Kláštor pod Znievom, teda v svojej dobe bolo najbohatším feudálnym panstvom na západnom Slovensku. Jeho pozíciu zrušil až Matej Korvín v 15. storočí. Čo sa týka osídlenosti Nitry sa vie, že tu vzniklo viacero budov. Hlavný bol hrad s Vazulovou vežou a v jeho podhradí kapitula a na hrade biskupstvo. Tiež centrum obrany hradu. V 12. storočí mala Nitra viaceré cirkevné centrá, Baziliku sv. Emeráma, kostol sv. Štefana na Párovciach, aj mestský kostol sv. Jakuba. Do mesta prichádzali cirkevné rády, usadzované mimo hradieb mesta (extra muros), hlavne v rokoch 1229-1238 františkáni a dominikáni na hrade. Zaujímavá je existencia špitála ktorý vznikol v časoch vlády Gejzu II. (1141-1162) (tzv. domus hospitalis) na ktorý prispieval najprv sám kráľ z rôznych trhových akcií. V roku 1183 naň prispeval Belo III. (1172-1196) sumou 200 penzí. Existencia tohto špitála je zaujímavou, lebo v tomto čase mnohé mestá takéto zariadenia nemali. Mnohé budovy boli tiež mimo hradieb mesta. V dokumentoch sú označené ako kúrie, teda šľachtické sídla. Samostatným celkom v Nitre bolo castrum Judeorum na Párovciach. Predpokladá sa, že Židia sa tu usadzovali kvôli obchodom už od veľkomoravských čias. Či bolo toto centrum opevnené ako to naznačuje výraz castrum čiže hradisko nevieme, ale je to pravdepodobné. Nitra mala aj svoje ozbrojené zložky. Veď už počas prvej križiackej výpravy v roku 1096, museli vtedajšiu židovskú obec brániť pred lúpežiacimi križiakmi miestna domobrana tvorená hradskými vojakmi, ktorí boli pridelení k hradu Nitra. Križiakov lúpežiaciacich v židovských getách od Rezna cez Salzburg práve pri Nitre rozprášili. V mestskej listine z roku 1247/1248 sa píše, že tzv. jobagióni, hradní vojaci sídlili na okrajoch mesta, tu si s rodinami a služobníkmi vytvárali svoje panstvá a získavali zemianske postavenie. Vojská Nitry pomohli aj pri vpáde Tatárov 1241, aj keď predmestia boli zničené. Zaujímavá zmienka Al Idrísího nemusela byť až takým orientálnym výplodom. Nitra už 11. storočí a v 12. storočí predstavovala určite nevšedné sídlo spojené aj s existenciou tzv. vojvodstva, kde sa razili vlastné mince.

Tradične pod stomček nume darček pre lupolu (po tých rokoch to už tak nejak očakáva). Najprv som jej chcel dať tú tibestkú gaden tangku (tým pádom mám rezervu na 2021) z Chlubírny, ale potom som narazil na toto. Najlepšie na tom je to gravírované "L" na dvojkou...kua, to nemôže byť náhoda. 😃

Obrázky:

Zdravím, má prosím pěkně někdo zkušenost s dopravou (literatura a trocha mincí) z Británie v současném chaosu covid-brexit?
PS: nikoho kdo by mi to poslal natož dovezl nemam, to rikam predem

díky za radu

https://coinweek.com/auctions-news/two-ngc-cert-us-vintage-coins-from-paramount-collection-to-top-1-million-each-in-upcoming-heritage-sale/

Moc krásná mince. Za mě osobně lepší, než ten dublon, který se vydražil za 9mil dolarů. Navíc grade 68 se u sto let staré mince jen tak nevidí. Podívám se na bankovní účet, jestli tam náhodou nemám volných 30milionů :-)

Jeden z tradičních způsobu ražby mincí v dnešní době v našich končinách.
Šikovný mincmistr.. Akurát mi běhá mráz po zádech,při pomyšlení jeho zneužití..

https://youtu.be/kCZeekCORsw

https://youtu.be/3H-HOjWJtjg

jak snadno by šikovný kovář vyrobil legitimní dukátky a tolárky, při použití pravého materiálu z rozbitých mincí, takže i rozborem byste zjistili celkem prd?

jakože beztak takoví jsou...