Značka I-T

sa v Ungerovi vyskytuje pri Zápoľského razbách len v roku 1527.
Pri Ferdinandových len 1529-1530 (1530-1531 sa pri Bratislave používa P-H - ako keby to nadväzovalo ;-)

Neskôr, po roku 1530 sa značka I-T nevyskytuje. Dokonca ani značky "I - a niečo" sa po roku 1530 vôbec nevyskytujú. (ale 1677 U.1075.b = N-B/I-S).

Posledná vlna používania "I - a niečo" je vymedzená rokmi 1524-1530.

Listoval som ešte dopredu a v Ungerovi sa "I - a niečo" vyskytuje od roku (1333) - U. 402.e

To Comes - moc hezký článek týkající se historie. Abych pravdu řekl, k numismatice jsem se dostal skrz zájem o historii, jelikož mincovnictví reálně odzrcadluje tehdejší politické a hospodářské poměry jednotlivých mocnářství v běhu dějin. Budu se těšit i na další příspěvky týkající se historie.

K tématu přidávám fotky denáru J. Zápolského z roku 1532, s mincovní značkou K-B. Tento denár jsem vydražil před pár měsíci a nějak jsem na něj zapomněl - objevil jsem jej nezatříděného mezi mincemi až minulý týden.

Obrázky:

to comes:
hmm, vážne super príspevok. Priznám sa, Zápoľský bol pre mňa vždy tvrdý oriešok, zložitá problematika...

to ermanarich:
No teda, vzácne veci sa ti len tak bez povšimnutia povaľujú po šuplíkoch? 🙂 Pekné, gratulujem.

Nevidí sa často a ešte v takom stave !

(U.709, C2-338, H-890, Pohl 279)

Pripomenul by som odlišnosť štítu, ktorý sa vymyká zaužívanej koncepcii štvrteného erbu s malým štítom v strede. Rodový erb Zápoľskovcov sa presunul priamo do "štátneho znaku" - nahradil jedno pole tzv. Arpádovských brvien. Niečo čo pre kremnnické razby nie je typické.

Takýto štít vidíme aj na tom obole z roku 1533 (U.714) a inde ... napr. U.706 a 707. Pri posledných dvoch so značkami N "a niečo" - čo Pohl interpretuje ako Nagy Bánya ... či to podporuje môj náhľad na vec, posúďte sami :-)

Pokiaľ by tie pôvodné kremnické razby K-T robil J. Tornallyai (ponechávam v Pohlovom zápise), tak situácia sa mohla, ak by sme podporili názor, že I-T je Istropolis, vyvinúť tak, že:

Tornallyai ako prešiel k Ferdinandovi a pracoval tam v mincovni až do roku 1530, kedy ppod. zomrel (resp. krátko na to - treba pozrieť také štúdie o prešporským meštianskych, resp. šľachtických rodoch) - takto by sme mohli vysvetliť Ferdinandove razby I - T 1529-1530. Tornallyai mal dosť skúseností na to, aby bol zaujímavý pre rozbehnutie mincovne v Bratislave. Upozorňujem, že je to len hypotéza (je to diskusné fórum ... a ja som za brainstorming - občas niečo zaujímavé vylezie ...)

Ermanarichovu mincu potom spracovával ppod. niekto, kto bol predtým v Nagy Bányi a uplatnil tieto nové heraldické riešenia.

Ale ruku do ohňa by som za to nedal :-)

V každom prípade moje negatívne stanovisko k razbe Zápoľského mincí v Bratislave zostáva nezmenené.

Tiez pochvala za velmi zaujimavy prispevok, asi si ho ulozim ako textovy dokument a este sa k nemu vratim.

PS: asi si myslel znacku I-R vsak?

Písal som to viacmenej k I-T a v príspevku 21 som zhrnul používanie "I a niečo" - takže I-R vrátane.

Pred rokom 1524 sa "I a niečo" nepoužívalo (píšem z pamäti) zhruba 70 rokov (večer opravím).

Posledné príspevky boli viacmenej reakciou na sériu príspevkov č. 16-18.

Pohl, s. 11 (6 riadok zhora):

v polovici 15. storočia značku "I-S" lokalizuje do sedmohradského mesta

Schässburg = Segesvár = Sighişoara

neviem, či sa sem dajú prifariť aj značky "I-R" a "I-T" rozhodne sa mi však mincovňa v Sedmohradsku raziaca mince Jána Zápoľského zdá byť prijatelnejšia, než prohabsburská Bratislava ...

Idea č. 2 je správnejšia .
Bratislava nikdy nerazila mince pre Zápoľského.

Ja by som povedal, že Pohl tak dedukoval podľa "S" a nie podľa "I". (nebrať ma moc vážne, to len taký brainstorming 😉 )

Nesnažím sa to tu vyriešiť, len hľadám, aké iné možnosti by prichádzali do úvahy.

"I a niečo" tiež na stranách 61, 63 - všetko Sedmohradsko (Klausenburg, Schässburg, Gyulafehervár). Samozrejme spomína sa aj pre Bratislavu (napr. s. 51, 81, ale v starších časoch).

Ešte k iným veciam spomenutým vo vlákne:

K tomu Stuttgartskému obolu F-G, ktorý som tu spomínal, vysvetľuje na s. 61, že sú to "iniciály" pokladníka "Frater Georgius" Hermanstadt. K tým kremnickým razbám 1532-1533 sa nijak zásadne nevyjadril (s. 50).

Mňa dlhšie zaujíma problematika falšovania Ferdinandových razieb Jánom Zápoľským a jeho prívržencami - veľmi stručne na s. 41. Tu mi nie sú jasné tie odkazy (P N1), (P N13 až N15).