Oprava - autorom textu PDF je Dr. Ivana Strakošová.

Včera som fotil nové prírastky a medzi nimi je aj Maximilián 1566 (prvá fotka), ktorý je bohužiaľ vyhnutý, ale dávam to sem preto, že je tam vidieť to, ako sa ten koniec rozišiel na dve vrstvy (ako lístkové cesto) ... teda k tomu čo písal Oliver o tom oddelení sa vrchnej vrstvy ...

"Saracénov obolus" nie je možné jednoznačne vyhlásiť za falzum.

Aspoň nie po Oliverových pripomienkach. Ďalej použitie "kosoštvorcových roziet" nie je pri minciach K-T také výnimočné (ako som si myslel), vyskytuje sa minimálne na jednom denári z roku 1527 a na denároch R-A 1529. Iný obolus s takýmito rozetami mi však zatiaľ nie je známy.

V druhej prílohe dávam dosť nekvalitný obrázok - a teraz naozaj môžem napísať falza :-)

Všimnime si znak, ktorý evidentne obsahuje erb používaný na Zápoľského razbách a zároveň medzi treťou a siedmou hodinou na kolopise vidíme skomolené meno Ľudovíta Jagelovského ppod. 1527*(LO)DOVCUS etc. - nádherný zmätok ! Bohužiaľ som sa s predávajúcim nevedel dohodnúť na rozumnejšej doprave ...

Obrázky:

začnem ešte trochu na inú tému, našiel som na nete veľmi zaujímavého Zápoľského, aký sa často nevidí, teda aspoň ja som ho zatiaľ okrem katalógov nevidel - H 891, venujem sa Zápoľskému len okrajovo v rámci uhorského neskorého stredoveku, tak by ma zaujímal názor tých, čo sa špecializujú na 16.stor. /comes/.

Obrázky:

Unger 710, známe razby zatiaľ doložené len 1537 a 1538 ako tento prípad. Pohl ho určuje 278/1 s istotou ako razbu realizovanú v Cluj Napoca (maď. Kolozsvár) - G je frater Georgius Utešenič Martinuzzi ... neviem, čo je predmetom otázky, ale ak sa dá, tak isto kúpiť :-)

S tým, že pri prípadnom ďalšom predaji si budete musieť asi dlhšie počkať na niekoho, kto sa tomu naozaj venuje.

... ale ak píšete, že sa venujete Zápoľskému "len okrajovo" tak to ešte treba zvážiť ;-)

Tá cena je vzhľadom na stav úplne mimo. Videl som ho predávať za polovicu a neokúsaný.

predmetom otázky bolo v podstate to, ci je az taky vzacny, ja kedze riesim to obdobie okrajovo tak by som dal zan tak max. 40 €, ale pockam si na krajsi a lacnejsi 😉 hadam sa niekde v zapadnuty najde

dneska tu par hodin nebyt je jako jindy probendit cely mesic😃😃😃

ja se vratim jeste k falsovani, ostatni jiste budou dale volne pokracovat v tom zapolskem, kteryzto sice tento kus nema extra kondici, ale jinak je to (obecne) hezka razba a bohuzel obecne draha. presne jak tu padlo, cas od casu se objevuje zapolsky i za relativne zdrave ceny a je to proste o tom jak v rade jinych pripadu - kdo si pocka, jiste se docka. rok dva, ale bude. neni to vzacnost, je to proste jen mene bezne, coz dava prostor prodejcum pritlacit na pilu a mene trpelive jedince vycukat.

k falsovani. citace, ktere zde padly jsou zajimave a stoji za precteni. trosku to doplnim, ale v zadnem priapade to neni vse - vice najdete v posledni publikaci, ktera je v zatim poslednich foliich (a opet ne vse, jak ukazuje napr. Lukinich, jehoz necituji):

Hunka Ján: Falšovanie mincí na Slovensku počas 11. až 17. storočia. Ľudia, peniaze, banky. Bratislava: Národná banka Slovenska, 2003, 131-142.

Soják Marián: Falšovanie mincí na konci stredoveku (s dôrazom na Spiš a Gemer). In Biatec: odborný bankový časopis, 2012, roč. 20, č. 5, 22-25. ISSN 1335-0900.

Budaj Marek: Nález falošných mincí zo 16. až 17. storočia z Komárna. ZbSNM 99-História 45, 2005, 161-174.

Hunka Ján, Klčo Marián: Súbor mincí zo začiatku 17. storočia zo Šterús. Balneologický spravodajca 37, 1999-2000, 161-172.

Budaj Marek, Hunka Ján: Zabudnutý poklad: nález mincí v Šuriciach, Lučenec: BBSK - Novohradské múzeum a galéria, 2007, 87 s. ISBN 9788096945337, kapitola Falzá uhorských denárov, str. 32-33.

Oslanský František: Z písomných prameňov o falšovaní mincí v stredoveku. Slovenská numismatika XV, 1998, 77-88.

Slivka Michal: Falšovanie mincí na slovenských hradoch. Slovenská numismatika XII, 1992, 53-66. Viz str. 55.

Strakošová Ivana: Falšovanie mincí na hrade Jasenov. Medzinárodné numizmatické sympózium Ikonografia peňazí v strednej a východnej európe, 13. - 16. 9. 2007 Humenné.

Sejbal Jiří: Nález falešných polských mincí ze Sučan. Moravské numismatické zprávy 4, 1958, 20 - 25.

Richtera Lukáš, Kalina Lukáš: XPS analýza dobového falza uherského denáru Rudolfa II. Folia numismatica 26/1, 2012, 117–125.

Jinak moc prosim o zaslani tech dvou dvoustranek na mail - zde jsou moc zmensene a spatne se to cte.

k te vrstevnate strukture minci. je to bezne, staci si uvedomit proces, jakym byly strizky pro mince vytvareny. at uz vytepavanim nebo valcovanim. pekne je to videt napr. v knize:

J. Hána: Technické aspekty vývoje středoevropského mincovnictví do konce 19.století.. 1. vyd. Klatovy: Vlastivědné muzeum dr. Karla Hostaše muzeum v Klatovech, 2007. 164 s. Náklad 500. ISBN 978-80-86104-15-7

na ukazku (nijak vyjimecnou) napr. detail rozlomeneho grose:

Obrázky:

dneska jsem se hrabal ve srotu a narovnal tuhle srulovanou trosku, takze pro srovnani znamenek etc. snad jeste poslouzi. strizek je medeny, pokoveny.

Obrázky: