Po SNP ve Vápence v Německé se gardisté opravdu vyznamenali Mariano7 zkuste to rozepsat,

Altman,to už je trochu dost mimo tuto temu...a okrem toho sa to neda paušalizovat hlavne pre činy jednotlivcov. Bolo to ovela zložitejšie ako sa nam to aj v poslednom období snažia niektorý nafukat...Že sa to inak podavalo za socializmu chapem,ale že to stale pokračuje ešte v dnešnej dobe to už nie...Ono pravda stale ešte niektorým ludom nevonia.Na tuto temu bolo vydaných vela kníh a rozhovor s autorom jednej z nich si môžete prečítat tu:
https://www.tyzden.sk/casopis/5427/tak-to-proste-bolo/
Ale ako píšem,toto je odbočenie od temy...

To Altmann ja sa nevenujem tak vojenskej histórii odporúčam Vám povenovať sa detailom ktoré momentálne občas niekomu nepasujú do celkového videniam a ktorá nácia tam velila a ktorá vykonávala špinavú prácu, tým nechcem povedať, že všetko bolo v našom národe OK.

Divízie SS Galícia, ktorú nacisti svojho času nasadili proti slovenským povstalcom vrátane divízie A SS Halič.
V samotnej divízii SS Galizien boli dôstojníkmi a poddôstojníkmi väčšinou Volksdeutschen z Haliče a Podkarpatskej Rusi. Všetky významnejšie posty zastávali Nemci.
Aj prvým veliteľom divízie bol Nemec, brigadeführer SS a generálmajor Walter Schimann. Po ňom prevzal žezlo muž tých istých hodností Fritz Freitag, ktorý velil divízii až do 15. novembra 1944, 22. septembra 1944 vydalo Hlavné veliteľstvo úradu SS rozkaz presunúť obnovenú divíziu na Slovensko.
Obsadzovali Banskú Bystricu vzťahy príslušníkov Galizien a miestneho obyvateľstva vraj boli priam ukážkovo dobré.
V ukrajinčine vyšli spomienky majora Wolfa-Dietricha Heike, bývalého dôstojníka divízie SS Galizien, ktorý opisuje jej pôsobenie na Slovensku.
Autor sa však len okrajovo zmieňuje o bojových skupinách divízie Wildner a Wittenmayer, ktoré sa zúčastnili aj na záverečnej ofenzíve proti povstalcom a na nadväzujúcich protipartizánskych akciách v horách.
Podľa zistení Karola Fremala, profesora dejín na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, skupinu Wildner tvorilo 900 vojakov a dôstojníkov. Pozostávala z troch peších rôt, z jednej ťažkej roty vyzbrojenej guľometmi a granátometmi i z čaty ľahkého delostrelectva. Skupine velil obersturbannführer Karol Wildner, ktorý predtým ako karpatský Nemec slúžil v hodnosti vyššieho dôstojníka v slovenskej armáde.
Heike vo svojich pamätiach namieta, že Haličanom sa pripisujú činy, ktorých sa dopustili iné jednotky. Menuje brigádu SS Dirlewagner, zloženú z trestných rôt a vedenú neschopným veliteľom. A potom, postihnutí ľudia si vraj mohli pomýliť ukrajinských esesákov s mužmi z moslimského pluku SS, ktorému velil istý Harun Al-Rašid.
Postihnutí však počuli slovanskú reč, nie nemeckú či arabskú…
Ešte predtým vyčíňali „protiteroristické“ komandá Haliče na Kysuciach. V Plešivej, Radoštke, Starej Bystrici či v osade Ústredie zostali po nich zastrelení civilisti a zhoreniská.
Po potlačení Povstania divízia prešla ďalšou reorganizáciou. Vytvorila tri samostatné bojové skupiny, ktoré potom bojovali proti osloboditeľským vojská sovietskej a rumunskej armády.
Koncom januára 1945 divíziu premiestnili do dolného Štajerska, aby sa neskôr zúčastnila na bojoch proti juhoslovanským partizánom na území dnešného Slovinska.
O dva mesiace neskôr prijala nový názov – 1. divízia Ukrajinskej národnej armády a už pod ukrajinským velením ustúpila do britskej okupačnej zóny. Na hraniciach Talianska a Rakúska sa vzdala Britom.
Väčšina jej príslušníkov mala šťastie. Pochádzali totiž z tej časti Ukrajiny, ktorá pred začatím druhej svetovej vojny nepatrila ešte ZSSR, ale Poľsku. Preto na rozdiel od vlasovcov nepodliehali násilnému vydaniu sovietskej strane. Ako poľskí občania po vojne emigrovali do Veľkej Británie, USA a Argentíny.

Ale ako sa občas zhodneme vojna je svinstvo a nič nie len čierne, alebo biele.
Preto nemám ochotu všetko vidieť očami dnešnej doby čo nám tlačia do hláv...

ANO, naprostý souhlas.
Dnes jsem viděl dokument s názvem Boj o Rusko. Dělali to v USA a kdybych to nevěděl, tak bych si myslel něco jiného. Prostě je to úžasný dokument, který by dnes naši rusofobní spoluobčané nepochopili a možná odsoudili jako bolševickou propagandu. Je to udělané tak, že nikdo nikoho neuráží, nepřítel je nazýván nacistou atd, což se dnes téměř nesmí. Kdo máte zájem, stáhněte, je to černobílé,česky namluvené, jsou tam vložky v angličtině, ale tam možná pochopíme, co to byla válka

Hlinkova garda (HG) -- polovojenská branná organizácia Hlinkovej slovenskej ľudovej (HSĽS). Vznikla na jeseň 1938, jej prvým hlavným veliteľom bol Karol Sidor, ktorého neskôr nahradil Alexander Mach. Najskôr v nej bolo členstvo pre mužov od 16 do 60 rokov povinné. Spočiatku mala okolo stotisíc členov, po zrušení povinného členstva ich počet klesol na asi tridsaťtisíc a po vypuknutí Povstania sa do aktívnej služby v garde prihlásilo už len asi päťtisíc mužov. HG fungovala od roku 1940 na základe zákona, mala svoje organizačné zložky na všetkých úrovniach verejnej správy od hlavného veliteľstva, cez župné, okresné až po miestne úrovne. Zastúpená bola vo všetkých obciach a mestách Slovenska. Plnila najmä bezpečnostné úlohy, asistovala i pri deportáciách Židov. Nebola vyzbrojená, zbrane mohli nosiť iba velitelia.

Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy (POHG) -- vznikli na jeseň 1944 z aktivovaných členov HG, ktorí mali byť nasadení proti povstalcom, čo sa však udialo iba v malej miere. Plnili skôr úlohy vnútornobezpečnostnej a strážnej služby. Spolupracovali tiež s wehrmachtom, SS a bezpečnostnou službou SD ako miestni poradcovia, znalci terénu a pomerov. V rámci POHG fungovali pohotovostné prápory, ktoré boli obmedzene nasadzované do bojov. Ako poľné roty a prápory podliehali i nemeckému veleniu.

Vybrané jednotky Hlinkovej Gardy (VJHG) -- vznikli v roku 1941 na základe árijských rasových testov, na ktorých uplatňovanie dozerali nemeckí lekári. V prvej fáze nimi prešlo okolo tisíc päťsto mužov, neskôr počet členov vybraných jednotiek presiahol tritisíc jedincov. Odlišovali sa osobitnými olivovozelenými uniformami bez hodnostného označenia. Vybraní členovia jednotiek absolvovali školiaci tábor SS v Nemecku. Pôvodným úmyslom bolo ich zaradenie do štruktúr SS, nemecké vedenie od toho však upustilo. Veliteľské kádre tak našli uplatnenie vo vedení pohotovostných oddielov. Vybrané jednotky boli elitou HG, dohliadali na jej členov a plnili i funkciu vnútornej spravodajskej služby.

Rodobrana -- predchodkyňa HG z rokov 1923 -- 1929, ktorá vznikla pôvodne ako usporiadateľský a poriadkový zbor HSĽS. Jej úlohou bolo ochraňovať politikov pred útokmi oponentov pri verejných vystúpeniach. Jej ideový tvorca a organizátor Vojtech Tuka chcel z Rodobrany vytvoriť akúsi privilegovanú osobitnú skupinu gardistov. Obnovená bola v r. 1938 ako zložka HG, ale o dva roky zanikla.

Zahraničná Hlinková garda (ZHG) -- organizovali ju zahraniční Slováci, prvá vznikla vo Viedni

Na fotke ZHG vo Viedni

Obrázky:

Mariano7-a toto čo píšeš potvrdzuje originalitu tvojich dýk?

My jsme také měli organizace, jako například Vlajka a další, ale nožíky nám nedali.

Tudíž není co sbírat a falšovat, takže můžem být v klidu!!😁

Neobhajujem originalitu....doteraz ste ani poriadne nevedeli ze exiztuje ZHG,Foto som dodal aby ste vydeli ze aj oni maly dyky....