pee55
Nějak toho nechápete vela. Měl by jste si vše nejprve pročíst, proste se učit od lidí, kteří něco znají. Já to nejsem, já se učím. Zkuste to je to dobrá věc.

Ja som myslel puzdro čo si ty dal foto...

@Mariano7: pozri máš pár možnosti a ty si vyberieš tu najhoršiu. Nič si nevysvetlil. Z môjho pohľadu je teda všetko jasné. Ako vidíš kým sme nemali dobre fotky nik si nedovolil dýku určiť ako fejk. Pri dobrých fotkách to už nie je problém. Toto fórum pomáha ľuďom určiť original/fake. Nie si prvý ani posledný co si háji svoju zbierku. Ale skutočne pre teba nemáme dobre spravy, ak si dýky kúpil v dobrej viere.

Keby ste ich mali v rukách a zmeriate závit....tak zmenite názor, ale mne je to jedno,chcel som nasadit nejakú tému,a trochu sa pochváliť o .....

Aké meranie závitu? Tu závit nikoho nezaujíma. Rozdielnosti sú niekde úplne inde. A naopak, zhoda s ostatnými fejkami od jedného producenta

.....

Obrázky:

Poprosím o vloženie lepšieho obrázku, tento nejde priblížiť...

Vsimnite si detaily,hlva,puzdro....keby neboly v knihe podla tychto expertov co su by urcily stanovily fejk...

Obrázky:

Zahraničná Hlinkova garda (ZHG)

Predchodcom Zahraničnej Hlinkovej gardy bol Kultúrny a sociálny spolok Andreja Hlinku, založený v Nemecku vo februári 1939. Vznikol ako rekcia na rozhodnutie Ríšskej vlády rozpustiť všetky slovenské spolky s tým, že povolená bola existencia len jedného spolku. V tom istom roku bol spolok pretransformovaný na Zahraničnú Hlinkovu gardu. Hlavným cieľom činnosti ZHG bolo vykonávanie kultúrnej, národnej a sociálnej činnosti. Jej pričinením boli otvorené slovenské knižnice v Linci, Lenzingu, Eisneri a vo Viedni a organizované Slovensko - Nemecké kurzy v Linci a Lenzingu. Do ZHG sa hlásili hlavne robotníci zo Slovenska, pre ktorých vlastne aj vznikla. K 20. januáru 1940 sa prihlásilo do ZHG 1000 ľudí.

Hlavným veliteľom ZHG bol Ľudovít Mutňanský a dôverníkom ZHG Jozef Vodička. V čase svojho vzniku bola ZHG osobitným útvarom HG. Dňa 19.novembra 1940 bolo na porade v Bratislave, ktorej sa zúčastnil berlínsky poverenec pre HG v Nemecku Rudo Strieženec, viedenský poverenec a generálny konzul Vávra, náčelník štábu Otomar Kubala, Obersturmbannführer SS Negeler a hlavný veliteľ HG Alexander Mach rozhodnuté, že gardisti v zahraničí budú prijímaní za tých istých podmienok ako na Slovensku. To znamenalo, že sa museli prihlásiť do miestnej HG v obci, kde mali trvalé bydlisko a boli prijatí len vtedy, ak ich navrhol miestny veliteľ. Navyše jeho návrh musel potvrdiť poverenec hlavného veliteľa v tom - ktorom pracovnom mieste. Až po zavedení do ústrednej kartotéky, alebo vydaním legitimácie sa stal žiadateľ príslušníkom HG.

Aj v Nemecku boli miestne veliteľstvá zadelené do okresov podľa pracovných oblastí. Pre HG v Nemecku boli zriadené dve kancelárie - jedna v Berlíne a druhá vo Viedni. Pri týchto kanceláriách sa zriadili sociálne pobočky, ktoré mali na starosť sociálne otázky nielen gardistov, ale aj všetkých ostatných slovenských robotníkov v Nemecku. Pri jednotlivých veliteľstvách pôsobili sociálni referenti, ktorých vycvičili dvaja prípadne traja sociálni náčelníci vyslaní zo Slovenska. Všetci gardisti dostávali pravidelne noviny Gardista. V jednotlivých podnikoch, v ktorých pracoval väčší počet robotníkov a kde bol väčší počet gardistov, usporiadali podobné kurzy aké sa konali na Slovensku. Cvičiteľmi boli inštruktori SS a prednášateľov vyslalo hlavné veliteľstvo HG v Bratislave.

zdroje:
text bol s miernymi štylistickými úpravami prebratý z diplomovej práce Pavla Šipoša:
ORGANIZÁCIA A ČINNOSŤ HLINKOVEJ GARDY V TATRANSKEJ ŽUPE
napísanej na Katedre histórie FF KU v roku 2003

Mariano7-informacie ktore si nam poskytol si každy koho to zaujma vie dohladat...Myslím že tu nikto nespochybnuje existenciu ZHG,ale len originalitu dýky zhg...A ani jedna z tých najnovších fotiek čo si dodal nedokazuje nič...