sigur napsal/a:
Pridám jeden z mojich zaujímavejších brakteátov so značkou "Dávidova hviezda" pod žezlom, ktorá tam je namiesto bodky. Zamýšľal som sa, či sa jedná o kráľom povolenú oficiálnu alebo "tajnú" značku židovského nájomcu mincovne.
Obrázky:
Keď už som tu začal so židovskými nájomcami mincovní, tak sa vrátim k zaujímavej téme uhorských brakreátov s Dávidovou hviezdou.
Uhorské brakteáty bývajú priradené Belovi II. (1131-1141) alebo Belovi III. (1172-1196) a to podľa opisu BELA REX na jednom z typov. Medzi ich vládami je cca 30 rokov a vlastne ďalší 3 panovníci a nemyslím si, že by nepokračovali v razbe, ak by to boli mince Bela II.
Nález pri obci Rišňovce obsahoval aj 25 brakteátov s Dávidovou hviezdou (H-199, H-200). V príslušnej literatúre som sa dočítal, že jeden zo záverov je, že sa dokonca jedná o mince Bela. IV (1235 - 1270). Argumentom by mal byť fakt, že pred rokom 1200 sa takáto značka nezaznamenala.
Z toho mi vyplývajú 3 možnosti, ale nesúhlasím ani z jednou:
- sú to mince Bela III., ich razba sa za Ondreja II. na viac ako 35 rokov prerušila a za Bela IV. sa pokračovala s dávidovou hviezdou.
- razili sa od Bela III. až po Bela IV (teoreticky cca 50 - 100 rokov). Proti hovorí fakt, že sa razilo len 9 typov brakteátov. Pri veľmi častých povinných výmenách mincí (Renovatio Monetae) to nie je možné.
3.že sa všetky brakteáty razili až za Bela IV.
Osobne si myslím, že sú to všetko mince Bela III. a nabáda ma k tomu okrem iného aj mincová značka - Dávidova hviezda. Za Ondreja II. a Bela IV. už boli plnohodnotnými súčasťami mincových obrazov viacerých typov mincí.
Na brakteátoch ale len nenápadne (možno tajne?) nahrádzajú sigly alebo bodky v opise. Preto si myslím, že je to ich prvé použitie na uhorských minciach.
Ešte pridám jeden môj brakteát (H-192) s miniatúrnou hviezdičkou, voľným okom len ťažko viditeľnou a umiestnenou nenápadne vzadu za hlavou.
Nemecké a české brakteáty z tohto obdobia nemám naštudované.
Ak máte niekto iné postrehy /názory, tak sem s nimi.
Obrázky:
Ešte jedna zaujímavosť, ktorú som tu už niekde dával.
Štefan V., obol, H-358, značka - hebrejské písmeno Alef, značka židovského komorského grófa Altmana (syn komorského grófa Henocha) a pod ním kríž ako typická značka kresťanských grófov. Nezvyčajná, až bizarná kombinácia...
Mimochodom, na tejto minci je motív tých vtákov, ktorý som spomínal vyššie pri fenigoch.
Obrázky:
Budem teraz síce komentovať sám seba, resp. verejne odpovedať na vlastnú otázku. Študoval som si trochu Friesašské fenigy podľa novej knižky od Gyulu Szabóa a k Friesašským denárom skutočne existujú pol-denáre takzvané halblingy. Aj keď sú to väčšinou raritné veci, existujú takže to nie je výlučne uhorská doména.
Toto je asi najvhodnejšie vlákno...v konvolute som objavil celkom zaujímavú mincu a síce srbskú napodobeninu benátskeho matapanu razenú Štefanom Dragutinom. A teda chvíľu mi trvalo, než som ju určil. 🙂 Tieto napodobeniny boli v 13. storočí pomerne hojné v Srbsku a Bulharsku. Dragutin súvisí s Arpádovcami, tak ju dám sem aj s popisom, ktorý som našiel na nete.
Celkom ma to potešilo 🙂
Obrázky:
Pro vkládání příspěvků se musíte přihlásit.